Viera, učenie, cirkev.

Podľa môjho názoru najväčším nepriateľom veriacich a jablkom sváru medzi veriacimi a neveriacimi je, že vieru, učenie (Ježiša, Mohameda, Mojžiša a i.) a cirkev pokladajú za synonymá.

Všetko sú to samostatné pojmy, ktoré síce javia isté spoločné črty, no viac majú rozdielností ako spoločného. Vieru posudzujeme z dvoch hľadísk. Veriaci je ten, kto verí v existenciu boha alebo len ten, kto uzná, že najprv bola idea a potom hmota? Odpoveď na túto otázku mi je úplne ľahostajná. Neviem či bola najprv myšlienka a potom hmota alebo naopak, či nebodaj vznikli naraz. Z tohto hľadiska nie som veriaci (viď môj článok „Idealizmus a materializmus“). Ak sa ma však opýtate či boh je? Tak poviem, že áno. Tak potom som veriaci, no nehlásim sa k žiadnej cirkvi (viď môj článok „Môj boh“).
Toľko o viere. Článok však bude zameraný na rozdiel v pojme UČENIE (budem písať o učení Ježiša) a v pojme CIRKEV (budem mať na zreteli RKC). Čo mám na mysli? Ja pokladám za učenie Ježiša iba evanjelium podľa Matúša a nie celý Nový zákon. Skutky apoštolov, Listy a zjavenie Jána, vznikli až za čias kresťanstva. Kresťanstvo vzniklo až po smrti Ježiša. To znamená, že tieto diela nemajú nič spoločné s učením Ježiša, ale iba s tým, ako pochopili Ježišovo učenie jeho nasledovníci. A toto je problém i Lukášovho a Jánovho evanjelia.
Lukášovo začína slovami: „Keďže sa mnohí pokúsili rad – radom vyrozprávať udalosti, ktoré sa u nás stali, ako nám ich podali tí, čo od počiatku boli očitými svedkami a stali sa služobníkmi slova, aj ja, ktorý som všetko znova dôkladne zistil, rozhodol som sa, vznešený Teofil, napísať ti to rad radom.“ (Lukáš 1. 1. až 3.) Sám tvrdí, že učenie znovu zistil na základe počutého.
Ján svoje evanjelium rozprava celé v minulom čase. Komu nestačí na odôvodnenie, že to nie je učením Ježiša, ale učením o Ježišovi, tomu ponúknem ešte iné tvrdenia podporujúce tento názor. Markovo evanjelium môže byť dielom súčasníka Ježiša, no nie je Ježišovým učením z iného dôvodu. Nie je kompletné. K tomuto tvrdeniu sa vrátim.
Podľa mňa je Matúšovo evanjelium jediné, ktoré je učením Ježiša. Všetci Ježišovi apoštoli o ktorých ev. podľa Matúša pojednáva sú rybári, jedine Matúš bol colník. Toto jeho povolanie dávalo záruku, že vedel čítať a písať a podľa mňa je práve on zapisovateľom Ježišových myšlienok.
Kým Lukášovo a Jánovo evanjelium obsahuje i iné myšlienky ako Matúšovo, mnoho Ježišových myšlienok v nich chýba. Markovo neobsahuje nič iné ako Matúšovo, no tak isto nie je kompletné, veľa myšlienok z neho chýba. Chýba i napriek tomu, že Ježiš povedal: „Lebo veru vám hovorím: Dokiaľ sa nebo a zem nepominú, nepominie sa ani jediné písmenko, ani jediná čiastočka zo zákona, kým sa všetko nestane.“ (Matúš 5. 18.).
Keď nezoberiem v úvahu ostatné veci čo v týchto evanjeliách chýbajú, nemôžem nespomenúť skutočnosť, že zmienku o troch kráľoch obsahuje jedine Matúšovo ev. Poviete si malichernosť. Ja tvrdím, že nie. Absencia darov zlata, myrhy a kadidla Ježišovi menia lokalitu kráľovstva božieho. Kým Ježiš v Matúšovom tvrdí, že je tu na zemi a medzi nami, ostatné ho situujú do neba a až po smrti. Tieto tri dary symbolizujú, čo človek potrebuje, aby mohol tu na zemi žiť v kráľovstve božom (viď môj článok „ Traja králi dávajú logiku“). Áno, kráľovstvom božím je život človeka, v ktorom nepociťuje nedostatok v oblasti majetku (dar zlata), zdravia (myrha) a vzťahov (kadidlo).
Netvrdím, že v ostatných evanjeliách a listoch nie sú rozumné myšlienky, no sú to diela iných idealistických filozofov a nie učením Ježiša. Nový zákon zostavila až cirkev a zaradila doňho i tieto nekompletné evanjeliá. Dôvodom nebol zámer klamať, ale pre nepochopenie Matúšovho ev. sa domnievali, že takto bude Ježišovo učenie zmysluplnejšie. No spôsobili to, že ľuďom začala biť do očí nespravodlivosť sveta a preto musel vzniknúť raj mimo tohto sveta.
Teraz trošku preženiem. Ak si prečítate Matúšovo ev. a pojem „kráľovstvo božie“ nahradíte pojmom „spravodlivé kráľovstvo“, pojem „hriech“ pojmom „chyba“ dostanete veľmi zaujímavé a poučné čítanie. Získate návod ako si doriešiť problémy alebo sa im vyhnúť, v oblasti vzťahov, majetku a zdravia. To bude raj. Zistíte, že vám nič nesľubuje po smrti. Nespomína raj, ani peklo, ak len nie to, čo prežívame tu na zemi. Život v raji je život bez chýb a život v pekle je daň za chyby. A je jedno či sú vedomé, zámerné alebo nevedomé. To je život v kráľovstve alebo mimo neho. No to i to je tu na zemi.