Pravda.

Čo je pravda? Existuje vôbec pravda? A potrebujeme vôbec vedieť, či existuje pravda?
Potrebujeme a veľmi. Treba si uvedomiť, že za „pravdu“ už zbytočne pomrelo veľké množstvo ľudí. Aj všetky vojny v mene Božom, za Alaha a pod. boli vedené iba na presadzovanie svojej pravdy.
Takže pravda existuje. Zabíjalo a vraždilo sa za ňu. Tak musí existovať. Moja pravda (podľa ktorej sa správam) je ovplyvňovaná mojimi skúsenosťami, poznatkami, emóciami a inými subjektívnymi okolnosťami. Preto ju filozofia nazvala subjektívnou pravdou. Každý má však tie skúsenosti, poznatky a emócie iné a tým má i inú pravdu. Takže na svete je toľko právd, koľko je na nej ľudí. Každý má tú svoju. Keď však každý má pravdu, tak o čom sa sporiť? Možno o tej objektívnej, o tej, ktorej by sa mali čo najviac približovať tie subjektívne.
Tak znova. Existuje objektívna pravda? Ja neviem a ani mi to žili netrhá. Podľa mňa áno, ale tento môj názor vôbec nie je podstatný a ani na ňom netrvám. Nemôžem.
Plne si uvedomujem, že spoločenský stupeň nášho poznania je na takej nízkej úrovni, že vyriešenia tejto dilemy sa nedožijem ani ja, ani moje pra- pra- vnúčatá. Prečo? Z jedného prozaického dôvodu.
Centrom myslenia a poznávania je mozog. Vedci tvrdia, že človek dnes dokáže využiť iba 1 až 2 % možností svojho mozgu. A čo tých zostávajúcich 98%. Kam sa posunie stupeň poznania pri priblížení sa k 100%-tám. Čo bude potom pravda? Bude rozdiel medzi objektívnou a subjektívnou pravdou? Ja neviem. A úprimne je mi to jedno.
Tak, keď nenájdeme objektívnu pravdu, tak čo zo životom? Aký je jeho zmysel? Podľa čoho žiť? Zmyslom života je život sám. Jednoducho žiť. A podľa čoho? Nuž ak sa nechceme uspokojiť s tým, že sme súčasťou potravinového reťazca, tak by sme mali čo najviac využívať stupeň poznania, ktoré ľudstvo dosiahlo. To čím sa odlišujú ľudia od ostatných živočíchov je iba skutočnosť, že sme sa naučili odovzdávať skúsenosti ďalším generáciám. Takže najprevratnejším vynálezom potom boli prvé jaskynné maľby.
Ako využívať múdrosť vekov? Jednoducho, starať sa o to čo máme, hlavne v oblasti vzťahov, zdravia a majetku. Moralisti sú schopní akceptovať zdravie a vzťahy, ako hodnotu, no s majetkom majú problém. Neviem síce prečo, keď aj Ježiš dostal do daru od troch kráľov i zlato. Viac o tom je v mojom článku „Traja králi dávajú logiku.“
Ale späť k pravde. Keď ešte nie sme schopný obsiahnuť objektívnu pravdu a nežijeme ako samotári, tak vzniklo niečo, čo by som nazval spoločensky uznávaná pravda. Je to super vec, ale vždy treba mať na zreteli, že stupeň poznania je na úrovni akej je, takže má na míle ďaleko (alebo aspoň môže mať) od tej objektívnej. Pri uznaní tejto (podľa mňa) skutočnosti stráca význam trvať na dogmách. Dogma, ako filozofický predpoklad, nie je na škodu, no trvať na nej i keď ju už spoločenský stupeň poznania vyvrátil je krátkozraké.
Takže čo s pravdou a životom? Ako som už napísal. Žiť život najlepšie ako sme schopní. S ochotou vykonávať činnosť, ktorá zvyšuje moje poznatky a skúsenosti. Tieto potom, ako skúsenosti člena spoločnosti, zvyšujú spoločenský stupeň poznania, ktorý skvalitňuje život spoločnosti a tým i jej ostatných členov.
Viete ako sa nám bude super žiť, keď nebudeme presadzovať svoju pravdu (načo ju presadzovať, keď je iba subjektívna)? Keď sa nebudeme cítiť ohrozený pravdou iných. Keď budeme konať činnosť iba za to, že ju chceme konať a nebudeme plný očakávaní. Nevieme, aká je objektívna pravda a tým nevieme ani, ktorá činnosť nás k nej dovedie. To je dôvod prečo sa nenapĺňajú očakávania. („Očakávania“ je názov môjho ďalšieho článku)
Neočakávajme, iba konajme preto že chceme. To je láskyplnosť. Tá má byť motívom činnosti. Zmysluplnosť využívať nevieme (iba sa tým radi chlácholíme), nakoľko nepoznáme pravdu a tým ani zmysel.
Nekonanie je smrť, konanie je život. Existuje ešte živorenie, ale to je iba doba na rozhodnutie, či človek konať bude, alebo nebude. Kto chce žiť nech koná. Nech koná zato, že chce a nie za to, že niečo očakáva. Očakávania nosia so sebou sklamania. A sklamania nie sú život.
Konajte a nebojte sa. Svet sa vyvíja od strachu k láske a nie od „zla“ k „dobru“
Toto je moja pravda.