Príčiny.
Pre stručnosť to bude skoro heslovité. Teda aspoň miestami.
Pre stručnosť to bude skoro heslovité. Teda aspoň miestami.
K stretnutiam do roku 1000 n.l. prichádzalo, ako prichádzalo. Všetko sa však utriaslo v roku 1000, keď Štefan I. prijal kresťanskú vieru a dal sa korunovať za Uhorského kráľa. Tým, že sa prihlásil ku kresťanstvu, začal byť zaujímavý i pre kresťanskú časť Slovákov. Tí sa z obavy (oprávnenej? Kde sú Lužický Srbi?) pred germánskym vplyvom prihlásili k tomuto zväzku, o čom svedčia i korunovačné plášte v Ostrihomskej Bazilike, kde na niektorých je vyšité cyrilikou "OTYČE NAŠ".
Takže monarchia vznikla ako mnohonárodnostný štát na kresťanskej podstate. Preto tvrdenie o 1000 ročnom národnostnom útlaku je zavádzajúce. Monarchia bola stavovským štátom a preto ak existoval útlak, tak rozhodne nie národnostný, ale sociálny. Maďar utláčal Maďara, Slovák Slováka, Rumun Rumuna a Srb Srba.
Toto spolužitie narušil až vpád Turkov. Štátne orgány sa presťahovali z Pešti do Bratislavy a cirkevné z Ostrihomu do Trnavy. Po vyhnaní Turkov sa Uhorsko ocitlo v područí Rakúska a Maďari začali bojovať proti tomuto područiu.
Tu si treba uvedomiť, že sa na scénu dostáva osvietenstvo, ako počiatok konca vplyvu latinčiny, ale i základ občianskeho princípu (Paríž 1789. Bratstvo-rovnosť-sloboda). Maďarom chceli nanútiť germánčinu a preto začali presadzovať tézu národa. Podotýkam, že podľa mňa správne. Tiež mali prvé maďarsky hovoriace kamenné divadlo, čo najďalej od Viedne - v Miškovci.
Keď sa v roku 1789 v Paríži nieslo heslo bratstvo-rovnosť-sloboda, v Uhorskom (1793) sneme hlásal gróf Schécsényi názor: "Veci národa môže človek opustiť, až po smrti". Nechcem a ani nemôžem Schécsényimu nič vyčítať, lebo ho plne chápem. Našim problémom je skutočnosť, že historické osobnosti posudzujeme podľa našich poznatkov a nie podľa doby, ktorú žili.
No tento Schécenyiho apel prerástol až do absurdnosti uvedomením si toho, že v Uhorsku sú oblasti, kde sa nedorozumejú po Maďarsky. Preto prišlo k snahám o pomaďarčenie nemaďarských národov Uhorska. Tu sa národnostný princíp povýšil nad pôvodný kresťanský (občiansky bol ešte v plienkach) a bol príčinou rozpadu monarchie. Toto povýšenie národnostného princípu nad všetky ostatné, vtedy kresťanské, teraz občianske, trvá u maďarského národa dodnes. Je to prirodzené a tým neodsúdeniahodné, ale dnes už prežité.
Tento národnostný princíp sa ešte zhutnil počas revolúcie 1848 (szabadság harc) celonárodnou prísahou: "Mi Magyarok eskusunk, hogy rabok tobbé márt nem leszunk". Preklad: "My Maďari prisaháme, že otrokmi viac už nebudeme". Túto prísahu pokladám za sympatickú a mal by ju prijať každý národ, lebo i národný princíp je dôležitý (hoci rozdeľuje), ale až po občianskom, lebo ten je schopný spájať. Nebyť národov..., ale o tom možno inokedy.
Táto pôvodne sympatická prísaha sa po dosiahnutí vyrovnania v roku 1863 stala pre monarchiu deštrukčnou a to preto, že Maďari si neuvedomili, že nebyť otrokom ešte neznamená byť otrokárom. Neprestalo sa s násilnou maďarizáciou a viedlo to až k rozpadu monarchie v roku 1918. O sympatie Európy, ktoré získali 1848 sa do roku 1918 násilnou maďarizáciou pripravili, čo viedlo k Trianonu.
Trianon sa pre nich, ako diktát víťazných mocností stal traumou, lebo ešte i dnes u nich prevláda názor, že Trianonom prišli o 2/3 svojho územia. Neprišli. Každý si iba zobral svoje, čo do spoločného zväzku doniesol. Bolo to ako pri rozvode. Bol to hlučný rozvod (I. sv.vojna), ale rozvod. Hore som uviedol ako vznikla monarchia.
Od Trianonu, až po dnes prevládajú snahy vrátiť všetko pred Trianon čo je dôkazom povýšenia národnostného princípu nad všetko ostatné.
Heslovite:
1, 1938 Viedenská arbitráž. Málo.
2, 23.3.1939 napadnutie Slovenska pod heslom "maďarsko-poľská hranica" (poz. 22.3.1939 územie Slovenska opustil posledný československý vojak.)
3, November 1989 Maďari majú V-čko (znak VPN) na sakách v trikolóre červená-biela-zelená. Nevadí mi to, ale zas národnostný princíp.
4, Vydávanie preukazov zahraničným Maďarom. Tiež mi to nevadí, ale potvrdzuje to povýšenie národného nad občianske.
5, 1990 snaha o vyhlásenie zmluvy o vodnom diele Gabčíkovo-Nagymaros (z roku 1985) za neplatnú. Fofry, akými sa rozoberala priehrada a vysádzali stromčeky mi nešli do hlavy. Niečo v tej zmluve muselo byť, čo im veľmi ležalo v žalúdku. A bolo. Ekológia bola na také fofry málo. Táto zmluva bola dovtedy jediná, ktorá bola podpísaná dobrovoľne (Trianon bol diktát, ako aj zmluvy po II.sv.vojne) a pojednávala o štátnej hranici medzi našimi štátmi.
Absurdné? Dnes už možno áno, ale po páde železnej opony nie. Veď jedna povojnová hranica bola zrušená (NSR-NDR), tak čo ak aj táto. Po nedosiahnutí tohto cieľa prišlo v roku 1995 k podpisu bilaterálnej zmluvy (aj o štátnej hranici) medzi našimi štátmi. Tá mala súvis zo snahami o Európsku integráciu.
Domnievam sa, že som dostatočne podporil svoj názor o povýšení národnostného princípu, no sú i Slováci, ktorí ho povyšujú. No Slováci max. 10% (výsledky volieb 2006) a Maďari skoro 100%. No niet sa im čo čudovať. Nemajú vo voľbách alternatívu a to iba preto, že sú klamaní svojimi. No to sme i my. Sme strašení 1000 ročným útlakom a možnosťou jeho návratu a Maďari zas Trianonom a to iba preto, aby sa tí, ktorí nás strašia mohli pasovať za našich ochrancov.
Je z toho cesta von tak, aby si obidva národy udržali hlavy hore a mohli kľudne rozprávať tak, ako im huba narástla. Nie je to ani náročné a to i napriek tomu, že tragédiou Slovenska je skutočnosť, že nech dopadnú voľby ako chcú, nikomu sa nepodarí zostaviť väčšinovú vládu tak, aby mohla vzniknúť bez niektorej z národných strán.
V treťom pokračovaní to ukončím návrhom riešení.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára