Sloboda.

(Ne)výklad, alebo nesprávne vnímanie tohoto pojmu, pácha vo svete aspoň toľko „zla“, ako nesloboda sama.

Domnievate sa, že sme slobodní? Nech si každý odpovie sám. Ja však tvrdím, že by sme mohli byť. Treba iba pochopiť, čo sloboda je.
Ľudstvo bolo od počiatkov spútavané a obmedzované, no možno sa napriek tomu cítilo slobodné. Nemám tu na mysli otrokárstvo, feudalizmus apod., ale svet samotný.
Teritórium ľudí vymedzovali hory, rieky, neskôr moria a oceány. Ľudia ochotou k činnosti posúvali hranice poznania a prekonali tieto prekážky. V ďalšom postupe ich obmedzovala zemská príťažlivosť. Poznanie prekonalo i túto prekážku.
Teraz sa cítite slobodne? To je dobre. Naozaj sa môžete slobodne rozhodnúť. Môžete dokonca vyskočiť z letiaceho lietadla, no keď tak učiníte bez padáku, tak si to ods.... Ak však akceptujete toto obmedzenie zemskou príťažlivosťou a použitím padáku využijete odpor vzduchu (ktorý často tiež obmedzuje) môžete mať zo slobodného rozhodnutia „skočiť“, prekrásny zážitok.
Mnoho sa diskutuje o tom, čo je sloboda, kde začína a kde končí. Či moja sloboda môže obmedzovať slobodu iného a pod. Všetky tieto polemiky stratia význam, ak pochopíme čo je skutočná sloboda. Počul som už mnoho výkladov, definícii a polemík. Najviac sa mi však pozdáva Hegelova definícia, ktorú som doplnil o slovíčko v zátvorke. Hegel tvrdil, že: „Sloboda je pochopená (akceptovaná) nutnosť“. Túto nutnosť rozpúšťa iba roztok poznania, no slobodu zaručí i akceptovanie tejto nutnosti. Preto sa ľudia v minulosti mohli cítiť slobodnejšie ako my, iba akceptáciou tejto nutnosti.