Pokecáme ? III

F:
Ahoj.

J:
Ahoj. Veľa som rozmýšľala, a v mnohom ti asi budem v budúcnosti oponovať.

F:
Môžeš hneď. Pokiaľ je zabezpečená možnosť obhajoby, tak oponentúra je rozhodne iba prínosom. A to pre každého.

J:
Začnem s tým až zajtra. Teraz ešte ukončime to s čim sme začali.

F:
Čo?

J:
S čim by si vyhľadal podpredsedu vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny.

F:
Zo snahou prispieť k trvalému doriešeniu Slovensko-Maďarského problému na všetkých úrovniach.

J:
Čo tu chceš riešiť? Ľudia na juhu Slovenska tvrdia, že tu nie je žiadny problém a že ho robia iba politici.

F:
Kde na juhu Slovenska? Sme v Štúrove a južnejšie sa dá isť iba o pár metrov, sem do neďalekých Patiniec.

J:
A čo je tu nejaký národnostný problém?

F:
Pozri sa. Drvivá väčšina ľudí, či už slovenskej, alebo maďarskej národnosti má také isté starosti a radosti. Prd sa chcú zaujímať o nejaké národnostné problémy.

J:
No tak? Čo chceš riešiť?

F:
To, že títo ľudia sú (ako to nazval niekto múdry) "mlčiaca väčšina". Áno väčšina, ale mlčiaca. Potom ešte existuje menšina, no o nej sa už nedá povedať, že mlčí, skôr opak je pravdou.

J:
To bude vždy tak.

F:
Nemusí. A je to i nebezpečné.

J:
Nebezpečné? Nepreháňaš?

F:
História nás učí, že nepreháňam.
Hitler sa o prvý prevrat snažil už v roku 1926, bezúspešne. No po roku 1929, keď sa prevalila veľká hospodárska kríza, sa mu to už v roku 1933 podarilo. Takže ak sa tu prevalí nejaká väčšia kríza, tá čo tu je/bola teraz, bola iba slabým odvarom skutočnej krízy, ľahko sa môže stať, že tá menšina sa stane väčšinou. A to bude ohromný problém.

J:
Takže treba zabrániť kríze.

F:
To sa ešte nedá.

J:
Prečo?

F:
To je dlhšia téma. No je tu i iné riešenie.

J:
Aké?

F:
Doriešiť tento problém, ešte pred príchodom akejkoľvek krízy.

J:
Dá sa to?

F:
Dá. A ak to budeme robiť dobre, tak už 21.8.2012 môže prísť k medzištátnemu paktu o Slovensko-Maďarskom porozumení.

J:
Tomuto ani sám neveríš. Nevieš aké sú postoje politikov? A ja myslím najmä predsedu terajšej maďarskej vlády.

F:
Viem, ale viem i to, že prečo je tomu tak. Dosiahlo sa Rakúsko-Uhorské vyrovnanie (1867), ako i Nemecko.Francúzske porozumenie (po r. 1946). Prečo by sa nedalo dosiahnuť i Slovensko-Maďarské.

J:
Dobre. Ale prečo je to s tými politikmi tak?

F:
Každý politik robí to, čo sa domnieva, že od neho očakávajú jeho potenciálni voliči. Inak by bol politický samovrah. No a teraz sme pri tej hlasnej menšine a mlčiacej väčšine. Keby sme dopriali hlasu tejto väčšine, tak by jej názor kopírovala i činnosť politikov.

J:
Ako jej však dopriať hlas, keď je mlčiaca?

F:
Ako? To nám vyplynie z toho, že prečo by sa mala táto väčšina prejaviť.

J:
Prečo?

F:
Preto, že jej to bytostne dotýka. Nejaký nemecký spisovateľ raz napísal.
"Najprv prišli pre židov. Neozval som sa, lebo nie som žid. Potom prišli pre komunistov. Neozval som sa, veď nie som komunista. Neskôr prišli pre cigáňov. Neozval som sa lebo nie som cigáň. Nakoniec prišli pre mňa, ale už sa nemal kto ozvať."

J:
Tak ako na to aby sa prejavila?

F:
Ako som už povedal. Každý člen tejto väčšiny sa chce starať o svoju rodinu, o svoju prácu, o svoju zábavu a pod. Pri tom všetkom by sa rád vyjadril i k tomuto. Odrádza ho však fakt, že je iba kvapkou v mori a preto neprehluší tú hlasnú menšinu.

J:
A nie je kvapkou?

F:
Je. Ale ktorá kvapka mora je najdôležitejšia? Jediná kvapka neovplyvní more. Ale keby sa z neho stratili všetky kvapky, nebolo by mora.

J:
Už zas filozofuješ.

F:
Dobre, tak to škrtni.

J:
Uvidím. Ale zopakujem svoju predošlú otázku. Ako na to aby sa prejavila?

F:
Musíme vytvoriť možnosť, aby členovia tejto väčšiny, mali možnosť prejaviť svoj názor a postoj, ale tak, aby bolo zrejmé o akú ohromnú väčšinu ide. Pritom treba mať na zreteli fakt, že nie sú tomu ochotní a ani nemajú možnosť, venovať veľa času.

J:
Čo navrhuješ?

F:
Treba dať čiernym na biele fakt, že problém jestvuje a že je historicky daný. Že ho nespôsobili ani Maďari a ani Slováci, ale v pád Turkov.

J:
A nie Adam s Evou?

F:
He. To bolo dobré. Ale nie.
Až do vyhnania Turkov, neexistoval žiadny národnostný útlak nikoho.

J:
Nie si jediný čo tvrdí, že 1000 ročný útlak je sprostosť.

F:
No vidíš. Tak kedy to začalo? Lebo Maďarizáciu nik nespochybňuje. Jednotný názor nemáme iba v tom, či sa jednalo o maďarizáciu násilnú, alebo nenásilnú.

J:
A bola násilná?

F:
To je jedno. Problém je v tom, že bola a čo ju spustilo. A spustil ju práve v pád Turkov, vlastne ich vyhnanie a nie Adam a Eva.
Až do vyhnania Turkov, Slováci, Maďari a ostatné národy v Uhorsku spolu kooperovali. Uhorsko bolo stavovským štátom a nebolo založené na národnostnom, ale na kresťanskom princípe. Nevzniklo porobením si nejakého národa vojenskou porážkou, ale prihlásením sa národov k tejto viere.

J:
Čo tým myslíš?

F:
Štefan I. prial kresťanskú vieru a dal sa v roku 1000 (1001) korunovať za Uhorského kráľa. No v tom čase bol už Nitrianskym kniežaťom. Takže Uhorsko vzniklo na dobrovoľnom zväzku.
Moháčom došlo k jeho rozpadu a jeho územie po Dunaj sa stalo súčasťou Osmanskej ríše a ďalej Uhorsko tvorila iba jeho horná časť, terajšie Slovensko a Podkarpadská Rus. Toto tzv. Kráľovské Uhorsko sa stalo súčasťou Rakúskej monarchie.
Tento fakt sa stal spúšťačom Slovensko-Maďarského problému.

J:
Tak to mi vysvetli. Alebo počkaj. Toto si uložím a kecáme ďalej.