štvrtok 3. februára 2011

Pokecáme ? II

J:
Dobrý. Budeme pokračovať?

F:
Dobrý. Veľmi rád. Som prekvapený.

J:
K ministrovi zdravotníctva sa ešte vrátime. Ale s čím by ste vyhľadali ministra práce, sociálnych vecí a rodiny?

F:
Aj tu je toho viac, ale začnem riešením Rómskeho problému, vlastne nie iba Rómskeho ale všetkých sociálne odkázaných. Najlepšie sa to ale vysvetľuje na Rómoch, lebo tu sú sociálne odkázaní koncentrovaní do skupín, takže sa dá rozprávať o sociálne odkázaných skupinách.

J:
Ale nechcete mi povedať, že sa na začlenenie Rómskych komunít robí málo? Však na tom robí vláda, ale i mimovládne organizácie.

F:
Čo je to málo a čo je to dosť?
Robí sa. A niektoré projekty sú ozaj hodnotné a aj účinné. No pri začleňovaní treba vždy pracovať so začleňovaným, ale aj s tými, ku ktorým sa začleňuje.
Pokiaľ sa s Rómmi už pracuje, majorita má pramálo informácii a často i skreslených.

J:
Ako to myslíte? Ako treba pracovať s majoritou, pri začleňovaní Rómov?

F:
Hneď. Najprv by som ešte poukázal na jeden nedostatok, ktorý robíme pri práci s Rómami.

J:
Sem s ním.

F:
Ako si sa bojíme pojmu výchova. Tento pojem sme ochotný použiť ešte v spojení "predškolská výchova", no ďalej sa už vždy rozpráva iba o vzdelávaní. Včera som Vás už asi presvedčil, že výchova nejde automaticky ruka v ruke so vzdelaním. Nehovoriac už o tom, že i vzdelanie sa bez výchovy nadobúda ťažšie, ak je vôbec možné ho nadobudnúť.

J:
Vy chcete vychovávať i dospelých Rómov?

F:
A prečo nie? A nie iba Rómov.

J:
Je to možné? Nie je neskoro? Však aj naše príslovie hovorí: "Otĺkaj ma mamko, pokiaľ ..."

F:
Všetci sme vychovávaní až do smrti. Výchova a ani vzdelávanie, sa ukončením štúdia nekončí, iba mení svoju formu z bezbolestnej na bolestnú. Čo nenadobudneme v škole, k tomu nás život, ak chceme žiť, dofacká.

J:
Koľkí žijú bez zdokonaľovania sa.

F:
Koľkí? Ja neviem o nikom. Viete? Treba rozlišovať medzi existenciou a životom?

J:
A to je čo za sprostosť?

F:
Podľa mňa je existencia možnosť, šance. Životom ju môžme nazvať až keď tieto možnosti budeme využívať a šance premieňať.

J:
Nooo. Ale to je ťažké.

F:
Ani nie. Len sa na povinnosti nemáme pozerať ako na nutnosť, ale ako na možnosť.

J:
No to je už "hlboká" filozofia. Poďme späť k tej práci s majoritou.

F:
Treba vychádzať z toho, že už je možno i alergická na pomoc Rómom. Toľko sa im pomáha a im to nie len nepomáha, ale ani si to nevážia.

J:
A nie?

F:
Áno, aj nie. Najprv si uvedomme, že i v Rómskych komunitách je (odhadujem) iba tak 15-20% problémových ľudí. Ostatní nie sú problémoví, ale iba chudobní. Nečudujem sa však, že majorita(?) ich hádže do jedného vreca. Veď napadnutie ľudí niekoľkými žralokmi, spôsobilo u všetkých(?) ľudí obavu zo všetkých žralokov.

J:
To je iné.

F:
Iste???

J:
Dobre. A koho vina je ich chudoba? Nie ich? Však majú také isté možnosti, ako ostatní.

F:
Nemajú. A teraz nemám na mysli ich prípadnú diskrimináciu pri prijímaní do zamestnania a pod.

J:
A čo?

F:
Aby človek mohol svoju existenciu premeniť v život, musí chcieť, môcť a vedieť. Toto mám od uja Komenského.

J:
Viem.

F:
Môžu? Môžu, veď sú slobodnými občanmi demokratického štátu. Ale vedia a chcú? Keby chceli, tak by aj vedeli, lebo už vieme, že môžu.

J:
Takže sme opäť pritom, že nechcú.

F:
Áno. Ale môžu chcieť?

J:
Akože môžu? Pravdaže môžu chcieť. Veď sú slobodní a ešte im aj pomáhame.

F:
Nemôžu. A to je to, čo si musí majorita(?) uvedomiť. Chcenie súvisí s výchovou. A ako prebieha výchova?

J:
Ako?

F:
V štádiách. Najprv sa vyvíjame vďaka dotykom. Tu sa vytvára puto, nevyhnutné pre úspech výchovy. Bez puta sa nemôžeme hovoriť o výchove, ale iba o krotení.
Neskôr sa k dotykom pridruží napodobňovanie. Napodobňujme správanie, ktoré vidíme a najviac nás ovplyvňuje správanie tých, ku ktorým nás viaže puto. Potvrdzuje to i ľudová múdrosť. Aká matka, taká Katka. Alebo. Jablko nepadá ďaleko od stromu. Preto by sa s dotykmi, ani v tomto štádiu, nemalo prestať. Až neskôr, v cca 6-8 rokov sa do výchovného procesu pridruží abstraktné myslenie. To však už veľa nezmôže, ak sme zanedbali prvé dve štádia.

J:
A?

F:
Čo, A? Kto z nás by bol iní, ako Rómovia, keby sme mali možnosť napodobňovať iba tých, ktorých majú možnosť napodobňovať oni. Nehovoriac už o tých dotykoch.

J:
Takže sa s tým nedá nič robiť.

F:
Dá. Len si s nimi treba najprv vytvoriť puto, aby sme sa stali pre nich predlohou na napodobňovanie. Tým v nich vzbudíme chcenie, ktoré sa pridá k ich môženiu a to u väčšiny z nich prispeje k ich vedeniu.

J:
Dá sa to dosiahnuť?

F:
Dá. Ale dnes by som sa do toho už nepúšťal.

J:
Zajtra?

F:
Mne to vyhovuje.

J:
Dobre asi sa budeme dlhšie stretávať. Nepotykáme si?

F:
Mňa by to poctilo.

J:
Ja som Janka.

F:
Fero.

J:
Teší ma. Ahoj.

F:
Potešenie na mojej strane. Ahoj.

Žiadne komentáre: