Pokecáme ? V - Náhoda

F:
Však kecajme. Vieš, náhoda je blbec.

J:
Však ty máš na všetko riešenie (hehe) a hovoríš tu akej si náhode. Mnohí tvrdia, že náhoda neexistuje.

F:
Mnohí možno tvrdia, ja nie.

J:
Ty dokážeš domotať ľudí. Vo všetkom vidíš kauzalitu a teraz povieš, že náhoda existuje?

F:
Podľa mňa náhoda existuje, ale iba ako súčasť kauzality.

J:
Takže akási suchá voda?

F:
Páči sa mi tvoj zmysel pre humor.

J:
No ale uznaj. Čo to je za sprostosť, že náhoda ako súčasť zákonitosti?

F:
Nie je to sprostosť.
Vo svete je stagnácia neprirodzená, tak ako vákuum na zemi, preto je trvalo neudržateľná. Preto existuje iba vzostup, alebo pokles. No a o narušenie stagnácie sa môže postarať náhoda. No ak to necháme na náhodu, tak neovplyvníme smer tohto narušenia. Náhoda sa dokáže postarať i o vzostup, ale i o pokles. Jej jedinou úlohou je zabránenie stagnácii.

J:
To neznie nejak optimisticky.

F:
Znie, aj neznie. Môžeme to nechať na náhodu, potom sa ale nečudujme, ale bo stým niečo urobiť. Máme v moci vylúčiť zo svojich životov náhodu.

J:
A je to nutné? Veď sa hovorí, že zmena je život.

F:
To je síce zaužívaná fráza, nie však vždy pravdivá.

J:
Prečo?

F:
Už minule som ti povedal a súhlasila si s tým, že je rozdiel medzi životom a existenciou. A preto sa táto zmena môže, využitím možností postarať ozaj o to, aby sme žili, ale i o to, aby sme iba existovali-živorili.

J:
Takže progres nám náhoda nezaručí. Tak čo? Činnosť?

F:
Presne tak. Činnosť, ale nie hocijaká. Aj činnosť nám môže privodiť vzostup, ale i pád.

J:
Takže zas náhoda?

F:
Nie. Tu sa už prejavuje zákonitosť.

J:
Ako?

F:
O tom či sa naša činnosť prejaví pozitívne alebo negatívne, nerozhoduje činnosť samotná, Ale motív, ktorý nás k tejto činnosti vedie.

J:
Takže sebaobetovanie a dobré skutky?

F:
Vôbec nie. Dobré skutky sa vedome konať nedajú a sebaobetovanie je práve na škodu veci.

J:
Jak na škodu? A kože sa nedajú vedome konať?

F:
Toto si nechajme na zajtra. Zajtra sa môžeme baviť o činnosti. Dnes sa asi bavíme o náhode.

J:
Však ty hovoríš, že činnosťou eliminujeme náhodu.

F:
Áno. Ale hovorím i o motíve k činnosti a prehnane ti poviem, že teraz nemám na mysli motív, ako cieľ.

J:
Existuje aj iný motív.

F:
Podľa mňa sa cieľ za motív nedá použiť, lebo je dosť skreslené, že čo od života chceme. Preto sme často aj sklamaný, keď to dosiahneme. Vieš ako sa hovorí, že si máme dávať pozor na to, čo si od pána boha prajeme, lebo sa nám to splní.

J:
Tak aký motív máš na mysli?

F:
V skutočnosti existujú iba dva takéto motívy. Láska a strach.

J:
Však láska je to obetovanie sa.

F:
Nie je. Už som ti povedal, že obetovanie sa, nesie v sebe vidinu cieľa a to prináša sklamania.

Láska, ako motív k činnosti v sebe nesie ochotu a strach zas nutnosť. Aj v Biblii je napísané "Milosrdenstvo chcem a nie obeť".

Takže ak niečo konáme za to že chceme, prinesie to pozitívum. Ak to robíme za to, že musíme (bojíme sa), tak výsledok bude vždy negatívny. A to i vtedy, keď sa krátkodobo môže zdať pozitívum. Preto je s obľubou tvrdím, že za dobrý skutok, očakávaj spravodlivý trest.

J:
Takže nekonať dobro? To by sme dopadli.

F:
Konať dobro. Ale nie vždy je dobro to, čo si myslíme že je dobré. Pri činnosti si to vysvetlíme.

Teraz si uvedomme, že ak nebudeme dobrovoľne vykonávať činnosť za to, že chceme, náhoda nás dokope k tomu aby sme ju vykonávali za to, že musíme. No činnosť, ktorú musíme vykonávať, radšej nevykonávajme, lebo nie je schopná priniesť pozitíva. Vysvetlím zajtra.

Takže podľa mňa náhoda existuje a chce nás dokopať k činnosti. Ak však činnosť budeme vykonávať dobrovoľne, bez dokopania nás, tak náhoda nebude mať význam a tým stratí moc.

J:
Tak toto musím predýchať. Mám ohromné nutkanie vyhlásiť, že trepeš sprostosti.

F:
Vyhlás. Však si povedala, že budeš zlá.

J:
Dokonca si i myslím, že si vedľa, ako jedľa, ale uvidím, čo sa z toho vykluje, lebo ani odovzdanosť náhode nič nerieši.
Vyspím sa na to.
Ahoj.

F:
Ahoj. Dobrú na noc. Vlastne dobrú noc.