Kam speješ človek? Kam speješ ľudstvo?

Človek.

Nerodíme sa ako ľudia, ale ako živočíchy. Síce ako živočíchy s potenciálom stať sa človekom, ale predsa živočíchy. Človekom sa musíme stať. Takže smerovanie človeka(?) je jasné, alebo aspoň by malo byť. Má sa stať človekom a žiť život človeka.

Ťažké?

Ľahké?

Neviem. Viem ale jedno. Ľuďmi sa stávame (žijeme) premieňaním, využívaním šancí, ktoré nám poskytuje naša existencia.

Takže existencia sú možnosti, šance, no život je ich premieňanie, využívanie.

Človeku v premieňaní týchto šancí stojí v ceste jediná prekážka a tou je strach. Strach nás núti konať preto, že musíme a to vždy dopadne na prd a šanca sa nevyužije.

Ak však budeme konať za to že chceme, to je už činnosť pod vplyvom lásky, ochoty a tá vždy prinesie pozitívny výsledok. A to je premenená šanca.

Takže svet, lebo do neho patrí i človek, má iba dve hybné sily. Lásku a strach. Rozhodni sa človek(?) ktorou sa dáš viesť. Čím viac toho urobíš preto, že chceš, tým menej budeš musieť konať preto, že musíš.

Ľudstvo.

Aj keď Elán vyspevuje: „Ľudia vôbec nie sú zlý, len ľudstvo je príšerné …“ analógia v smerovaní človeka a ľudstva je zrejmá.

Aj ľudstvo sa vyvíja od strachu k láske. Nezadržiteľne, ale nie vždy priamočiaro. Pravidelne dospeje do éry keď prešľapuje na mieste, ako kocúr v plevách.

Práve teraz jednu takúto éru ľudstvo prežíva, lebo sme narazili na pascu odbornosti a pascu reklamnú pascu.

Ak by ste sa náhodou domnievali, že je to pasca peňazí, tak vám budem oponovať. Pasca peňazí je iba vyšším levelom reklamnej a pasci odbornosti.

Čo je reklamná pasca?

Prejavuje sa dvomi spôsobmi.

1, Reklamy nám dramaticky ukazujú, čo všetko pre náš život potrebujeme a pritom v skutku nepotrebujeme ani desatinu toho. No naletíme, zadĺžime sa a doľahne na nás vyšší level tejto pasce a to je pasca peňazí.

2, Reklamy regulujú i to, čo sa reklamovať bude. Prečasto sa závažné informácie nedostanú medzi ľudí iba preto, že to „zaváňa“ utajenou reklamou. A toto si objednávatelia reklám strážia viac ako peniaze.

Čo je pasca odbornosti?

Naučili sme sa veľmi naslúchať odborníkom. To je síce chválihodné, ale iba ak si uvedomíme, že čím vyššia odbornosť, tým užšia špecializácia. No a veci nie sú nikdy čierno, biele (teda aspoň od kedy vynašli farebný televízor), takže ak počúvať odborníkov, tak z rôznych oblastí. No ta sa nám často nechce.

Uvediem príklad.

Toľko diskutovaný euroval. Boli ekonómovia, odborníci, ktorí obhajovali navýšenie eurovalu, no i ekonómovia odborníci, ktorí boli proti eurovalu úplne. Z toho bolo nad slnko jasné, že ekonómia nám na tento problém neposkytne vhodné riešenie. A čo sa stalo? Presadil sa názor jednej časti odbornej verejnosti a pritom všetci svorne tvrdili, že euroval nie je všeliekom. Takže problém tlačíme ďalej ako buldozér a je každému jasné, že nás raz zasype.

Ale nemusí.

Pritom stačilo isť hlbšie do problému a zistili by sme, že ekonómovia logicky nemohli dať uspokojivé riešenie. Pre nich sú peniaze produktom, s ktorým pracujú a preto sú pre nich hodnotou. Ale iba pre nich. V skutočnosti peniaze nie sú hodnota, ale iba dohoda slúžiaca na prerozdeľovanie hodnôt. To by ste videli, akou hodnotou by bolo naše drahé EURO, keby sa táto dohoda narušila. Takže euroval slúžiaci na garanciu tejto dohody áno, euroval slúžiaci na záchranu rúcajúceho sa domčeka z kariet nie.

Alebo iný príklad.

Keď odborník na výživu zo skratkami pred a za menom uvedie ovsené vločky ako bohatý zdroj vlákniny, tak s pánom ….

Ovsené vločky sa vyrábajú z olúpaného ovseného zrna, takže zbaveného šupky a preto obsahujú iba 1,32 % vlákniny. Netvrdím, že ovsené vločky nie sú zdravé(?), ale ako zdroj vlákniny nevhodné, ba až nebezpečné. Nebezpečnými nie sú vločky samotné, tie sú v tom nevinne, ale fakt, že človek je presvedčený, že prijíma dostatočné množstvo vlákniny a jemu to nepomáha. Takže jeho problém nie je v nedostatku vlákniny. A pritom v skutočnosti je.

Aj pre tieto dva príklady a mohol by som ich uviesť neúrekom, môžem so Shakespearom zvolať: „Niečo smrdí v štáte Dánskom.“