Pokecáme ? I

J: Dobrý.

F: Dobrý.

J: Poslali ma z redakcie, aby som s Vami urobila rozhovor, lebo vraj ste objavili niečo prevratné.

F: To si z Vás niekto pekne vystrelil.

J:
Neobjavil? Tak prečo sa chcete stretnúť s vrchnosťou? Ja sa im potom ani nečudujem, že nemajú na Vás čas.

F:
Tak to sme už minimálne dvaja, čo sa nečudujú. Ono je to jednoducho tak a nie iba na Slovensku, že zaujímavé sú iba nové, prevratné objavy. Ľudia, tým i vrchnosť, ale i vy novinári, tu vytvárate klímu, ako by muselo prísť k nejakému prevratnému objavu, bez ktorého nebude dobre.

J:
To tvrdíte vy.

F:
A Vás nezaujíma prečo to tvrdím?

J:
Nevymenili sme sa? Nemám sa tu pýtať ja?

F:
Mali a bolo by vhodné, ale často je namiesto tvrdení, lepšie použiť otázky. Je prirodzené, že ľudia nemajú radi tvrdenia a mentorovanie. Preto ak budeme v rozhovore pokračovať (máte to v rukách), budem často odpovedať otázkami.

J:
Dobre. Tak to skúsme. Predpokladám, že to, čo ste napísali na blogu o nemožnosti stretnúť sa s našimi politikmi, je vaša osobná skúsenosť. Tak s kým sa vlastne chcete stretnúť?

F:
Predpokladáte správne, Ale nejedná sa tu iba o politikov. Preto som v blogu písal o vrchnosti a nie o vláde.

J:
A o koho ešte?

F:
O odborníkov v jednotlivých oblastiach, o majiteľoch médii a o osobnosti z jednotlivých oblastí.

J:
Takže o všetky celebrity?

F:
Nie. O celebrity nie. Ja rozlišujem medzi osobnosťou a celebritou.

J:
V čom?

F:
V množstve času potrebnom na ich vznik.

J:
Nerozumiem.

F:
Je to trochu pritiahnuté za vlasy, ale pre vysvetlenie hádam postačujúce.
Kým osobnosť vzniká dlhodobo, celebrita sa dá vyrobiť z večera na ráno. Krásne to opísal M. Twain v Miliónovej bankovke.

J:
Hm. Dobre. Tak s kým sa to, na príklad, z vlády chcete stretnúť?

F:
S pani premierkou, s podpredsedom vlády, pre národnostné menšiny, s ministrom zdravotníctva, školstva, sociálnych vecí a rodiny.

J:
Noooo. Tak to je ozaj dosť. To ste vo všetkých týchto problematikách odborníkom?

F:
Odborníkom? Ja nie som odborníkom vôbec.

J:
Tak prečo by mali mať záujem o to, čo im chcete povedať? Nemali by skôr počúvať odborníkov?

F:
To sa nedá počúvať širšie spektrum? Viete? Ja si odborníkov ohromne vážim. Bez nich by neboli nové poznatky, objavy a pod. Treba ich podporovať, aby sme tých poznatkov mali čo najviac. Ale ...

J:
Aké ale?

F:
Každý, aj ten najprevratnejší poznatok je nám na ...., keď z neho "nevyžmýkame" čo najviac. Keď nevyužijeme jeho potenciál. Mnohé poznatky vedy zasahujú do rôznych oblasti a pre ich využitie v iných oblastiach v akých boli objavené, je odbornosť už na škodu.

J:
Že by som začala chápať? Tak konkrétne. Čo by ste povedali ministrovi napr. Školstva?

F:
Že školstvu, hlavne základnému a strednému, treba prinavrátiť i výchovnosť. Deklarujeme, že sa jedná o výchovno-vzdelávací proces, ale riešime iba vzdelávanie. Zabúda sa na to, že profesia učiteľ neexistuje.

J:
Nie?

F:
Nie. Existuje iba profesia pedagóg a ten má učiť.

J:
Hráme sa so slovíčkami?

F:
Nie. Povinnosťou učiteľa je učiť. Povinnosťou pedagóga je i motivovať. Bez motivácie neexistuje vzdelávanie.

J:
Dá sa motivovať niekoho kto nechce?

F:
Len toho sa dá motivovať. Kto chce, ten už motivovaný je.

J:
Čo urobí z učiteľa pedagóga?

F:
Jednou vetou sa to nedá, ale pre začiatok, úplne stačí, ak sa bude dôsledne dodržiavať klasifikačný poriadok.

J:
Školský poriadok?

F:
Aj. Ale aj klasifikačný. Školský poriadok určuje povinnosti žiakom, no klasifikačný určuje povinnosti pedagógom.
Klasifikačný poriadok určuje povinnosť pedagóga, vyzdvihnúť klady výkonu žiaka i v tedy, keď jeho výkon musí hodnotiť nedostatočnou.
Pedagóg vždy nájde dôvod k pochvale žiaka. Učiteľ nie. No a dobrý pedagóg tento dôvod k pochvale dokáže i vyrobiť.

J:
Niekde cítim, že je tá pochvala podstatná.

F:
Ohromne podstatná. Videli by ste, ako by sa z našich škôl vytratili "drzé" a "arogantné" deti, a ako by sa zvýšil ich hlad po ďalšom uznaní a tým i hlad po vzdelaní.

J:
No. A ministrovi zdravotníctva?

F:
Tu je toho viac. No hlavne, že sa dá dosiahnuť rýchli pokles výskytu všetkých civilizačných chorôb, no hlavne srdcovo cievnych a onkologických. Niektorých až na číslo blízke nule.

J:
Teraz preháňate.

F:
Uvediem príklad. Posúďte sami či preháňam.
Ak sa v medicíne využijú i niektoré poznatky z kriminalistiky a zoológie, tak sa dá skoro na nulu znížiť výskyt rakoviny hrubého čreva a konečníka.

J:
Ktoré poznatky máte na mysli?

F:
Zo zoológie hlavne ten, že psie exkremnty, keď zo psíka vypadnú nie sú toxické. Toxickými sa stávajú až po čase, na vzduchu, ich oxidáciou.
A z kriminalistiky zas ten, že naše zdraviu prospešné baktérie sú pre každého človeka jedinečné. Kriminalisti dokážu identifikovať, ktoré baktérie sú od ktorého človeka.

J:
A to je také významné?

F:
Ohromne významné. Dokazuje to, že naše baktérie sa nám prispôsobujú a tým je pre ne, náš organizmus domácim prostredím. Tým získavajú výhodu pred patogénnymi baktériami, ktoré nás napádajú.

J:
A tie exkrementy?

F:
Keď sa exkrementy stávajú toxickými až na vzduchu, môže sa stať, že sa okysličujú už v našom hrubom čreve a tým sú schopné priviesť patogénne zmeny. Dá sa to eliminovať cieleným budovaním črevnej mikroflóry, ktorá produkuje metán a ten vytvára akúsi ochrannú atmosféru. Kde je metán, tam nieje kyslík. Takže nemôže prísť k oxidácii.

J:
Ej ha. Nie je to silná káva?

F:
A je?

J:
Asi sa budeme musieť rozísť. Zatvárajú kaviareň.

F:
Asi. Neviem, či budete mať v záujme pokračovať v rozhovore, preto ešte jednu vetu.
Mám jeden dva námety na výskum, ktorý sa dá vykonať, dá sa povedať, na kolene. Zvládla by ho hociktorá naša vysoká škola a jeho výsledky by "smrdeli" nobelovkou.

J:
Fí ha. A záujem pokračovať v rozhovore mať budem. Dovi.

F:
Dovi. Uvidíme.