Kam speješ človek? Kam speješ ľudstvo?

Človek.

Nerodíme sa ako ľudia, ale ako živočíchy. Síce ako živočíchy s potenciálom stať sa človekom, ale predsa živočíchy. Človekom sa musíme stať. Takže smerovanie človeka(?) je jasné, alebo aspoň by malo byť. Má sa stať človekom a žiť život človeka.

Ťažké?

Ľahké?

Neviem. Viem ale jedno. Ľuďmi sa stávame (žijeme) premieňaním, využívaním šancí, ktoré nám poskytuje naša existencia.

Takže existencia sú možnosti, šance, no život je ich premieňanie, využívanie.

Človeku v premieňaní týchto šancí stojí v ceste jediná prekážka a tou je strach. Strach nás núti konať preto, že musíme a to vždy dopadne na prd a šanca sa nevyužije.

Ak však budeme konať za to že chceme, to je už činnosť pod vplyvom lásky, ochoty a tá vždy prinesie pozitívny výsledok. A to je premenená šanca.

Takže svet, lebo do neho patrí i človek, má iba dve hybné sily. Lásku a strach. Rozhodni sa človek(?) ktorou sa dáš viesť. Čím viac toho urobíš preto, že chceš, tým menej budeš musieť konať preto, že musíš.

Ľudstvo.

Aj keď Elán vyspevuje: „Ľudia vôbec nie sú zlý, len ľudstvo je príšerné …“ analógia v smerovaní človeka a ľudstva je zrejmá.

Aj ľudstvo sa vyvíja od strachu k láske. Nezadržiteľne, ale nie vždy priamočiaro. Pravidelne dospeje do éry keď prešľapuje na mieste, ako kocúr v plevách.

Práve teraz jednu takúto éru ľudstvo prežíva, lebo sme narazili na pascu odbornosti a pascu reklamnú pascu.

Ak by ste sa náhodou domnievali, že je to pasca peňazí, tak vám budem oponovať. Pasca peňazí je iba vyšším levelom reklamnej a pasci odbornosti.

Čo je reklamná pasca?

Prejavuje sa dvomi spôsobmi.

1, Reklamy nám dramaticky ukazujú, čo všetko pre náš život potrebujeme a pritom v skutku nepotrebujeme ani desatinu toho. No naletíme, zadĺžime sa a doľahne na nás vyšší level tejto pasce a to je pasca peňazí.

2, Reklamy regulujú i to, čo sa reklamovať bude. Prečasto sa závažné informácie nedostanú medzi ľudí iba preto, že to „zaváňa“ utajenou reklamou. A toto si objednávatelia reklám strážia viac ako peniaze.

Čo je pasca odbornosti?

Naučili sme sa veľmi naslúchať odborníkom. To je síce chválihodné, ale iba ak si uvedomíme, že čím vyššia odbornosť, tým užšia špecializácia. No a veci nie sú nikdy čierno, biele (teda aspoň od kedy vynašli farebný televízor), takže ak počúvať odborníkov, tak z rôznych oblastí. No ta sa nám často nechce.

Uvediem príklad.

Toľko diskutovaný euroval. Boli ekonómovia, odborníci, ktorí obhajovali navýšenie eurovalu, no i ekonómovia odborníci, ktorí boli proti eurovalu úplne. Z toho bolo nad slnko jasné, že ekonómia nám na tento problém neposkytne vhodné riešenie. A čo sa stalo? Presadil sa názor jednej časti odbornej verejnosti a pritom všetci svorne tvrdili, že euroval nie je všeliekom. Takže problém tlačíme ďalej ako buldozér a je každému jasné, že nás raz zasype.

Ale nemusí.

Pritom stačilo isť hlbšie do problému a zistili by sme, že ekonómovia logicky nemohli dať uspokojivé riešenie. Pre nich sú peniaze produktom, s ktorým pracujú a preto sú pre nich hodnotou. Ale iba pre nich. V skutočnosti peniaze nie sú hodnota, ale iba dohoda slúžiaca na prerozdeľovanie hodnôt. To by ste videli, akou hodnotou by bolo naše drahé EURO, keby sa táto dohoda narušila. Takže euroval slúžiaci na garanciu tejto dohody áno, euroval slúžiaci na záchranu rúcajúceho sa domčeka z kariet nie.

Alebo iný príklad.

Keď odborník na výživu zo skratkami pred a za menom uvedie ovsené vločky ako bohatý zdroj vlákniny, tak s pánom ….

Ovsené vločky sa vyrábajú z olúpaného ovseného zrna, takže zbaveného šupky a preto obsahujú iba 1,32 % vlákniny. Netvrdím, že ovsené vločky nie sú zdravé(?), ale ako zdroj vlákniny nevhodné, ba až nebezpečné. Nebezpečnými nie sú vločky samotné, tie sú v tom nevinne, ale fakt, že človek je presvedčený, že prijíma dostatočné množstvo vlákniny a jemu to nepomáha. Takže jeho problém nie je v nedostatku vlákniny. A pritom v skutočnosti je.

Aj pre tieto dva príklady a mohol by som ich uviesť neúrekom, môžem so Shakespearom zvolať: „Niečo smrdí v štáte Dánskom.“

Pokecáme ? VII Úspech

J:
Tak poďme na ten plnohodnotný život. Povedal si, že nie je závislí na náhode - šťastí, ale na činnosti s vhodnou motivačnou silou. Tak konkretizuj.

F:
Je to jednoduché. O plnohodnotnou živote môžeme rozprávať iba v tedy, ak máme poriadok v oblasti majetku, zdravia a vzťahov.

J:
Nič iné?

F:
Ale áno. No všetko ostatné sa zmestí do jednej z týchto oblastí a často i do viacerých súčasne. Ináč to nemám z vlastnej hlavy, ale je to zrejmé zo všetkých filozofii, no použijem tvrdenie z Biblie. Jej znenie pozná najviac ľudí.

J:
Kde je v Biblii napísané, že úspech nám zaručí poriadok v týchto oblastiach. Biblia skôr tvrdí, že úspech nám zaručí láska k Bohu.

F:
Však je to to iste. Len príde na to, že čo, alebo koho budeme pokladať za Boha. No to teraz ešte nechajme, lebo je to na dlhšiu debatu.
A to že je to tak, nám napovedá príbeh Troch kráľov z Biblie. Je dokonca tvrdím, že tento príbeh je tým, čo dáva logiku učeniu Ježiša.

J:
Logiku? V čom?

F:
Už minule som upozornil na jeho tvrdenie: "Kto má tomu bude dané a bude mať hodne. Kto nemá aj to čo nemá bude mu odňaté."

J:
Zlý príklad. Už toto tvrdenie samotné je nelogické. Dá niekomu zobrať to čo nemá?

F:
Dá. A v tom to práve je. Preto ten príbeh Troch kráľov.

J:
Vysvetli.

F:
Traja králi doniesli Ježišovi tri dary. Zlato - symbol majetku. Myrhu - večne zelený krík, u židov symbol zdravia. A kadidlo - dym niečo nehmotné, vzťahy.

J:
Dym je hmota.

F:
Áno. Dnes už pre nás áno._Ale nie je to tak dávno, keď sa za hmotu pokladal iba hutný materiál. Dokonca i voda, nie iba dym a energia, sa nepokladala za hmotu.
Takže je tu zrejmé, že ide o majetok, zdravie a vzťahy.

J:
Dobre. Ale ešte si nepovedal, ako sa dá niekomu zobrať to čo nemá?

F:
Jednoducho. Koľko ľudí si neuvedomuje, že má napr. zdravie. Je to natoľko prirodzené, že si ho ani neuvedomuje a preto sa oň nestará. Má ho, ale neprikladá dá mu význam, takže ako by ho ani nemal. A tak isto je to i zo vzťahmi.
No ale i starostlivosť o zdravie nám ho ešte nezaručí.

J:
Teraz si protirečíš.

F:
Viem na čo myslíš, ale neprotirečím. V tom je tá sranda. Napríklad, keď pociťujeme nedostatok vo finančnej oblasti, tak časom prídeme i o zdravie a aj vzťahy. Keď nemáme kvalitné vzťahy, znervózňujeme sa a prichádzame o zdravie, ale si ich začneme i kupovať a prichádzame o majetok. A tak stále dookola vo všetkých týchto troch oblastiach.
Takže prichádzame i to, čomu nepripisujeme význam a správame sa k tomu, ako by sme to nemali.

J:
Takže k úspechu nás dovedie láskyplná ochotná činnosť v týchto oblastiach.

F:
Presne. Ale vieš čo je to tá ochotná činnosť?

J:
Z minulej kapitoly už asi áno.

F:
Dobre, ale ešte to skonkretizujme. Rozdiel medzi úspešným a neúspešným človekom je iba vo vnímaní pojmu "MAŤ".

J:
Hej?

F:
Hej. Pre neúspešného pojem mať znamená vlastniť a pre úspešného pojem mať znamená starať sa.
Ochotne sa starajme o to čo máme a všetko ostatné bude nám pridané. To čo máme je tou kopou, na ktorú špiní ten pes z toho príslovia.

J:
No dobre. Ale čo tí čo nič nemajú?

F:
Takí neexistujú. Každý kto žije má zdravie, možno podlomené, ale má. Starostlivosťou oň si ho skvalitní. Vzťahy si človek buduje na tom, že je. A aj v majetku má každý niečo. Ak nič iné, tak aspoň dve ruky a to čo má v hlave.

J:
A na tom sa dá zbohatnúť?

F:
Dá. Ale úspech nie je zhromažďovanie majetku. Úspech je poriadok v ...

J:
Viem. ... v majetku, zdravia a vzťahov.

F:
No. A zamieňanie úspechu s finančným majetkom, pochádza iba z mylného ponímania peňazí. A teraz nemám na mysli frázu, že peniaze nie sú všetko.

J:
A čo?

F:
Uvedomenie si, že peniaze nie sú hodnota, ale dohoda na prerozdeľovanie hodnôt.

J:
Toto je zas čo?

F:
Zajtra vysvetlím. Dáme si tému peniaze?

J:
Dajme.

Pokecáme ? VI Činnosť

J:
No pozrime si ten tvoj všeliek, činnosť. Hovoríš, že činnosť dokáže eliminovať vplyv náhody. To mi chceš povedať, že tí, ktorí nie sú spokojní so svojim životom sú všetko leniví ľudia?

F:
Vôbec nie. No často je práve činnosť to, čo komplikuje ľuďom život.

J:
Máš v tom jasno? Včera minule si tvrdil, že život komplikuje náhoda a teraz že činnosť?

F:
Netvrdil som ani jedno a ani druhé. Náhoda nie vždy komplikuje život a nie každá činnosť komplikuje život.
Ak výhru v Lote rozumne využiješ, tak sa nedá povedať, že náhoda, ktorá ti priniesla túto výhru, ti skomplikovala život. Náhoda nám ho komplikuje iba preto, že nikdy nevieme, ako sa vyvŕby. Ako som už povedal. Náhodu nevieme ovplyvňovať a preto nám môže priniesť vzostup, alebo pokles. Preto ju treba z našich životov vylúčiť.

J:
Dá sa to?

F:
Dá. A vylučuje ju z neho práve činnosť.

J:
To tvrdíš ty.

F:
No a všetky známe filozofie? Materialistická, idealistická, ale i ľudová múdrosť.

J:
Nepreháňaš?

F:
Posúď sama.
Marx, ako tvrdý materialista tvrdil, že: "Kapitál, plus vložená práca (činnosť), prináša nadhodnotu."
Ježiš, ktorý je pokladaný za idealistu zas povedal: "Kto má, tomu bude dané a kto nemá i to čo nemá bude mu odňate."
A ľudová múdrosť zas to, že "i pes špiní na už jestvujúcu kopu."

J:
Toto je skôr o kapitále, ako o činnosti.

F:
Zdanlivo. Všade je spomenutá činnosť. U Marxa "práca", u Ježiša "bude dané" a v ľudovej múdrosti "špiní".

J:
Dobre, ale u Ježiša to "bude dané a bude odňaté" je činnosťou Boha a nie jedinca.

F:
Si si istá? A ako to bude vyzerať, keď boh nebude nadprirodzená všemohúca bytosť, ale bude iba všemohúci, no nie nadprirodzený a už vôbec nie bytosť.

J:
Ty si veriaci?

F:
To je komplikovanejšie. To teraz nechajme tak.

J:
Ale povedz.

F:
Nie som veriaci, no ani ateista.

J:
Zas mi máš čo vysvetľovať.

F:
Rád, ale inokedy, lebo sa zamotáme. Vráťme sa radšej k tej činnosti, ktorá nám umožní, prežiť plnohodnotný život.

J:
No ale ty povedal si, že i činnosť nám môže skomplikovať život. Tak nie je jedno čo nám ho komplikuje? Náhoda, alebo činnosť?

F:
Nie je. Lebo náhodu nedokážeme ovplyvňovať, no činnosť áno. Činnosťou môžme dosiahnuť kontinuálny progres a tým znemožniť činnosti, aby nám komplikovala život, ale aby nám vždy priniesla pozitívum.

J:
Minule si povedal, že dobré skutky to nie sú. Tak čo to je?

F:
To som nepovedal. Povedal som iba to, že dobré skutky sa nedajú konať vedome, lebo o ich "dobrote" v našom ponímaní rozhoduje iba cieľ?

J:
A to je zlé? Toto mi vysvetli.

F:
Nie je to zlé, ale ciel je iba vyšší level motivačnej sily. Takže ak je motívom iba cieľ, tak často svojou činnosťou dosiahneme opak toho, čo sme chceli dosiahnuť.

J:
Tak z tohto nie som múdrejšia.

F:
Uvediem príklad.
Čo je cieľom výchovy? Poslušné dieťa, alebo sebavedomý, zodpovedný jedinec, ktorý sa dokáže tešiť zo života?

J:
Nie je medzi tým súvis?

F:
Je, aj nie je. Treba definovať čo je poslušné dieťa. Musíme dosiahnuť poslušnosť dieťaťa, lebo jeho neposlušnosť môže samotné dieťa ohroziť i na živote.

J:
No tak?

F:
Čo, no tak? Dôraz nie je na poslušnosti, ale na tom, že komu má byť poslušné.

J:
Ako komu? Rodičom a neskôr i učiteľom. Nie?

F:
Nie. A napriek tomu tento stav často dosahujeme a potom nám prináša problémy.

J:
Aké problémy?

F:
Čo myslíš? V čom spočíva pubertálna vzdorovitosť? Poslušné deti sú v puberte ako odtrhnuté z reťaze a často sú "horšie", ako tie neposlušné. V momente, ako sa stratia z očí rodičom a učiteľom, stávajú sa z nich úplne iní jedinci, ako keď na tých očiach sú. To im zachutí a potom sú celkom iní i vtedy, keď na očiach sú. Prečo je to tak si môžme povedať neskôr, keď budeme rozoberať výchovu.
Pre tému "činnosť" nám postačuje, že dieťa má byť poslušné voči sebe.

J:
Nechceš od detí veľa?

F:
Veľa? Ak dieťa nenaučíme rozhodovať sa, tak žiadam, nie iba veľa, ale priam nemožné. Ak však dieťa naučíme rozhodovať sa a prijímať zodpovednosť, tak je to brnkačka. Detský vek nie je iba príprava na ďalší život, ale už i detský vek je samotný život. Takže sa nám akosi zmýva zmysel cieľa, ako motívu k činnosti.

J:
Takže čo je tým motívom, ktorý rozhoduje o tom, či nám naša činnosť prinesie vzostup, alebo pokles?

F:
Takéto motivačné sily sú iba dve. Všetko ostatné sa zmestí do jednej z nich.

J:
Ktoré sú to?

F:
Láska a strach. Láska nás motivuje k činnosti za to, že ju chceme vykonať (ochota, milosť srdca - milosrdenstvo). Strach nás zas motivuje k činnosti za to, že ju musíme vykonať (nutnosť, obetovanie).

J:
Čo máš proti obetovaniu sa?

F:
Ja nič. Ale obetovanie nám neprinesie nič pozitívneho.
Vysvetlím. Uvediem príklad. Bude sa jednať o ten istý čin, ale z rôznym motívom a ty rozhodneš, ktorý motív prinesie pozitívum a ktorí negatívum. Dobre?

J:
Dobre. Ale si si istý, že v tom bude rozdiel?

F:
Uvidíme.
Jedna matka prebaľuje dieťa za to, že musí, aby nesmrdelo, aby ho nevyštípalo a pod. A urobí to dôkladne, ale rýchlo lebo to robí za to, že musí.
Druhá matka prebaľuje dieťa za to, že chce aby jej bábika voňala a tiež (ako tá prvá) aby ho nevyštípalo. No nikde sa neponáhľa lebo to chce urobiť. Mazná sa pritom s dieťaťom a komunikuje s ním.
Takže identický čin, identický dosiahnutý cieľ. No iba krátkodobý cieľ. Čo myslíš? Z dlhodobého hľadiska ktorá matka urobila niečo pre seba a ktorému dieťaťu to bolo príjemnejšie?

J:
No vyzerá to tak, že tá matka, ktorá prebaľovala s láskou. Ale deti zvyknú byť i nevďačné.

F:
Nezvyknú. Vďaku očakávame od toho, komu sme niečo obetovali. Táto matka nič neobetovala a vďaku nebude vyžadovať a ani očakávať. No napriek tomu, alebo práve preto sa jej dostane, lebo práve v tomto období sa medzi dieťaťom a rodičom vytvára puto. Bez tohto puta niet výchovy, ale iba krotenie.

J:
Nooooo

F:
No vidíš a pri všetkej našej činnosti je to tak. Ak ju robíme za to, že musíme, tak ju radšej nerobme. Ak však to isté urobíme za to, že chceme, tak nám prinesie pozitíva.

J:
Každý musí niečo robiť.

F:
Hej. Ale nech sa nečuduje, že nebude žiť, ale iba živoriť. Činnosť sama o sebe rozhoduje o tom, či budeme existovať, alebo nie. No o tom, či budeme žiť, alebo živoriť rozhoduje motivačná sila ktorá nás k tejto činnosti vedie.
Ak budeme vykonávať činnosť za to, že chceme, bude vždy menej tej činnosti (až sa úplne stratí), ktorú vykonať musíme. To dorieši naše vzťahy, uponáhlanosť doby, zdravie, majetok atď.

J:
Uponáhlanosť doby?

F:
Áno. Ochota k činnosti nás dovedie k dochvíľnosti. Doba sa nám zdá uponáhľaná, za to, že máme na všetko čas a robíme iba to čo už ozaj musíme.

J:
Celkom pekný kolotoč.

F:
Že? Ale nie náhoda.

J:
Vieš, že teraz ani neviem, či ma viac zaujíma tvoj postoj k Bohu, keď nie si teista a ani ateista, alebo skôr to s tou výchovou, alebo prežitie plnohodnotného života.

F:
To máš jedno, všetko so všetkým súvisí. Kecajme ďalej, za to že chceme, nikde sa neponáhľajme a uvidíme.

Pokecáme ? V - Náhoda

F:
Však kecajme. Vieš, náhoda je blbec.

J:
Však ty máš na všetko riešenie (hehe) a hovoríš tu akej si náhode. Mnohí tvrdia, že náhoda neexistuje.

F:
Mnohí možno tvrdia, ja nie.

J:
Ty dokážeš domotať ľudí. Vo všetkom vidíš kauzalitu a teraz povieš, že náhoda existuje?

F:
Podľa mňa náhoda existuje, ale iba ako súčasť kauzality.

J:
Takže akási suchá voda?

F:
Páči sa mi tvoj zmysel pre humor.

J:
No ale uznaj. Čo to je za sprostosť, že náhoda ako súčasť zákonitosti?

F:
Nie je to sprostosť.
Vo svete je stagnácia neprirodzená, tak ako vákuum na zemi, preto je trvalo neudržateľná. Preto existuje iba vzostup, alebo pokles. No a o narušenie stagnácie sa môže postarať náhoda. No ak to necháme na náhodu, tak neovplyvníme smer tohto narušenia. Náhoda sa dokáže postarať i o vzostup, ale i o pokles. Jej jedinou úlohou je zabránenie stagnácii.

J:
To neznie nejak optimisticky.

F:
Znie, aj neznie. Môžeme to nechať na náhodu, potom sa ale nečudujme, ale bo stým niečo urobiť. Máme v moci vylúčiť zo svojich životov náhodu.

J:
A je to nutné? Veď sa hovorí, že zmena je život.

F:
To je síce zaužívaná fráza, nie však vždy pravdivá.

J:
Prečo?

F:
Už minule som ti povedal a súhlasila si s tým, že je rozdiel medzi životom a existenciou. A preto sa táto zmena môže, využitím možností postarať ozaj o to, aby sme žili, ale i o to, aby sme iba existovali-živorili.

J:
Takže progres nám náhoda nezaručí. Tak čo? Činnosť?

F:
Presne tak. Činnosť, ale nie hocijaká. Aj činnosť nám môže privodiť vzostup, ale i pád.

J:
Takže zas náhoda?

F:
Nie. Tu sa už prejavuje zákonitosť.

J:
Ako?

F:
O tom či sa naša činnosť prejaví pozitívne alebo negatívne, nerozhoduje činnosť samotná, Ale motív, ktorý nás k tejto činnosti vedie.

J:
Takže sebaobetovanie a dobré skutky?

F:
Vôbec nie. Dobré skutky sa vedome konať nedajú a sebaobetovanie je práve na škodu veci.

J:
Jak na škodu? A kože sa nedajú vedome konať?

F:
Toto si nechajme na zajtra. Zajtra sa môžeme baviť o činnosti. Dnes sa asi bavíme o náhode.

J:
Však ty hovoríš, že činnosťou eliminujeme náhodu.

F:
Áno. Ale hovorím i o motíve k činnosti a prehnane ti poviem, že teraz nemám na mysli motív, ako cieľ.

J:
Existuje aj iný motív.

F:
Podľa mňa sa cieľ za motív nedá použiť, lebo je dosť skreslené, že čo od života chceme. Preto sme často aj sklamaný, keď to dosiahneme. Vieš ako sa hovorí, že si máme dávať pozor na to, čo si od pána boha prajeme, lebo sa nám to splní.

J:
Tak aký motív máš na mysli?

F:
V skutočnosti existujú iba dva takéto motívy. Láska a strach.

J:
Však láska je to obetovanie sa.

F:
Nie je. Už som ti povedal, že obetovanie sa, nesie v sebe vidinu cieľa a to prináša sklamania.

Láska, ako motív k činnosti v sebe nesie ochotu a strach zas nutnosť. Aj v Biblii je napísané "Milosrdenstvo chcem a nie obeť".

Takže ak niečo konáme za to že chceme, prinesie to pozitívum. Ak to robíme za to, že musíme (bojíme sa), tak výsledok bude vždy negatívny. A to i vtedy, keď sa krátkodobo môže zdať pozitívum. Preto je s obľubou tvrdím, že za dobrý skutok, očakávaj spravodlivý trest.

J:
Takže nekonať dobro? To by sme dopadli.

F:
Konať dobro. Ale nie vždy je dobro to, čo si myslíme že je dobré. Pri činnosti si to vysvetlíme.

Teraz si uvedomme, že ak nebudeme dobrovoľne vykonávať činnosť za to, že chceme, náhoda nás dokope k tomu aby sme ju vykonávali za to, že musíme. No činnosť, ktorú musíme vykonávať, radšej nevykonávajme, lebo nie je schopná priniesť pozitíva. Vysvetlím zajtra.

Takže podľa mňa náhoda existuje a chce nás dokopať k činnosti. Ak však činnosť budeme vykonávať dobrovoľne, bez dokopania nás, tak náhoda nebude mať význam a tým stratí moc.

J:
Tak toto musím predýchať. Mám ohromné nutkanie vyhlásiť, že trepeš sprostosti.

F:
Vyhlás. Však si povedala, že budeš zlá.

J:
Dokonca si i myslím, že si vedľa, ako jedľa, ale uvidím, čo sa z toho vykluje, lebo ani odovzdanosť náhode nič nerieši.
Vyspím sa na to.
Ahoj.

F:
Ahoj. Dobrú na noc. Vlastne dobrú noc.

Pokecáme ? IV

J:
Odoslala som. Ale sú s tým nejaké problémy. Tak sa zatiaľ nepúšťajme do konkrétností. Kým sa to nevyrieši, povedz mi, za akým účelom by si sa chcel stretnúť s premierkou.

F:
Rád by som jej ponúkol svoj pohľad na to, ako by sa táto vláda mohla stať najúspešnejšou v našej novodobej histórii.

J:
Trúfaš si. Prečo by sa mohla stať najúspešnejšou?

F:
Lebo je teraz na to najvhodnejšia situácia.

J:
Najvhodnejšia? Snáď najhoršia. Nie? Kríza, Slovensko-Maďarské vzťahy a pod.

F:
Nechajme to, čo je najhoršie a čo najlepšie. Dobro a zlo sú veľmi relatívne pojmi a tým ich posudzovanie je nanajvýš subjektívne.
Terajšia situácia je aká je, no práve problémy dávajú možnosť vypuklejšie vnímať prípadné úspechy.

J:
To je fakt. Takže veľa ani dosiahnuť netreba, aby sa to považovalo za úspech.

F:
To povedz ľuďom, ktorí nevedia, ako pred výplatou disponovať ešte nejakou hotovosťou.

J:
Aj o to sa má postarať vláda?

F:
Nie. Vláda, ale oni. Ale ..

J:
Aké, ale?

F:
Treba im na to vytvoriť možnosti. Niektoré veci jedinec nemôže obsiahnuť a preto si, za účelom kumulovania zdrojov vytvorili štáty. Takže riešenie má v rukách jedinec, ale i komunita-štát. A štát-ľudia, zastúpení vládou, má vytvárať podmienky na to, aby sa jedinec o seba dokázal postarať. Za to si ho jedinci platia.

J:
Nič nové pod slnkom. Myslíš, že to premierka nevie?

F:
Typicky novinárska otázka.

J:
Prosím?

F:
Prečo sa snažíš vytvoriť konfrontačné prostredie?

J:
Ako?

F:
Tým, že ja niečo viem a premierka to nevie.

J:
Vieš, keď sa začneš rozprávať s novinárom, nečuduj sa, že sa novinár bude správať ako novinár.

F:
Dobre, beriem späť. Tak inak.
Sama si povedala, že situácia je zlá. Takže vláda musí riešiť problémy a má s tým roboty až, až. No tým sa tu vyskytuje ďalší problém.

J:
???

F:
Prirovnám to k lodi, do ktorej zateká. Pokiaľ je ďaleko od brehu (mi nevieme kde je cieľ) nestačí iba odčerpávať vodu, ale treba i upchať diery. Ľahko sa totiž môže stať, že nebudeme stíhať odčerpávať a tým sa pod hladinu dostanú i diery, ktoré sú zatiaľ ešte nad hladinou a loď pôjde ku dnu.

J:
Takže táto vláda iba odčerpáva vodu?

F:
Netvrdím, ale ak upcháva aj diery, prečo by sme jej/sebe v tom nepomohli.

J:
Daj návrh.

F:
Je ich viac, ale dám príklad.
Premierka zo svojej rezervy vyčlenila 600 mil. € (počas troch rokov) na protipovodňovú ochranu. Tým sa do regiónov dostane ohromné množstvo finančných prostriedkov. No ďalej to môže mať dva scenáre.

J:
Aké?

F:
Peniaze sa preinvestujú a vybuduje sa protipovodňová ochrana.

J:
Však to je dobré, nie?

F:
Zas to dobro? Ale nech je tak. No dá sa z toho vyžmýkať i viac.

J:
Čo?

F:
Z tých financií, čo sa dostanú do regiónov, pôjde značná časť na mzdy. Tým sa tam dostane i ohromná motivačná sila k činnosti, čo sa dá využiť k riešeniu nezamestnanosti.

J:
Však to je jasné.

F:
Jasné. No dá sa postarať i o to, aby táto zamestnanosť neklesla po ukončení budovania.

J:
Ako?

F:
Treba ju využiť na posilnenie sebavedomia jedincov. Hlavná motivačná sila-mzda sa tam dostane. No táto sila sa dá obohatiť ešte o to, aby ľudia na činnosť-prácu nepozerali iba tak, že čo za ňu dostanú, ale aj tak, že čím sa vďaka nej stanú.

J:
Fráza.

F:
Žiadna fráza. Človek pre život, sebavedomie, potrebuje i uznanie. A aké uznanie sa mi môže dostať bez vykonávania činnosti? Som ženatý už skoro 30 rokov, no keby mi žena (a ja jej) neprejavovala uznanie, tak by sme ten spoločný život asi zabalili už pred desaťročiami. No keby mi tridsať rokov ospevovala iba moje pekné oči, bola by to riadna odrhovačka.
Takže činnosť je jediná vec, ktorou dokážem vytvoriť možnosť okoliu, aby mi prejavilo úprimné uznanie.

J:
Hmmmmm

F:
No a na to sebavedomie sa potom budú nabalovať ďalšie veci. Vzdelávanie detí, čo znovu zvýši možnosť prejavovania uznania, veď úspech detí je úspechom i rodičov. Každý rodič sa vo svojom decku vidí.

J:
Každý?

F:
Čo chceš zo mňa vytiahnuť?

J.
Dobre. Ďalší príklad.

F:
Hovorím. Je ich veľa. radšej ti poviem ešte to, že prečo je to tak.

J:
Skús.

F:
Každé ministerstvo si robí svoju prácu a prináša nejaký benefit.

J:
Si si istý?

F:
Neprovokuj. No koordináciou práce jednotlivých ministerstiev (a preto za premierkou) dosiahneme synergický efekt ich činností.

J:
To je jasné.

F:
Jasné. Ale uvedomujeme si, že synergický znamená, že benefit takejto činnosti je oveľa väčší, ako je súčet jednotlivých benefitov dosiahnuteľných bez tejto synergity? Preto môže byť táto vláda najúspešnejšia v našej histórii.

J:
Dobre sa to počúva, ale je to dosiahnuteľné?

F:
Jasné, že je to dosiahnuteľné a nie je to vôbec zložité, len aj tu platí, že treba naplniť všetky tri strany Komenského trojuholníka pokroku: Chcieť, môcť a vedieť.

J:
Dobre. Tak to začnime rozpitvávať, ale teraz už budem "zlá".

F:
Hehe. Nešetri ma.

J:
No počkaj. Skúsim to poslať, či to už funguje.

Pokecáme ? III

F:
Ahoj.

J:
Ahoj. Veľa som rozmýšľala, a v mnohom ti asi budem v budúcnosti oponovať.

F:
Môžeš hneď. Pokiaľ je zabezpečená možnosť obhajoby, tak oponentúra je rozhodne iba prínosom. A to pre každého.

J:
Začnem s tým až zajtra. Teraz ešte ukončime to s čim sme začali.

F:
Čo?

J:
S čim by si vyhľadal podpredsedu vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny.

F:
Zo snahou prispieť k trvalému doriešeniu Slovensko-Maďarského problému na všetkých úrovniach.

J:
Čo tu chceš riešiť? Ľudia na juhu Slovenska tvrdia, že tu nie je žiadny problém a že ho robia iba politici.

F:
Kde na juhu Slovenska? Sme v Štúrove a južnejšie sa dá isť iba o pár metrov, sem do neďalekých Patiniec.

J:
A čo je tu nejaký národnostný problém?

F:
Pozri sa. Drvivá väčšina ľudí, či už slovenskej, alebo maďarskej národnosti má také isté starosti a radosti. Prd sa chcú zaujímať o nejaké národnostné problémy.

J:
No tak? Čo chceš riešiť?

F:
To, že títo ľudia sú (ako to nazval niekto múdry) "mlčiaca väčšina". Áno väčšina, ale mlčiaca. Potom ešte existuje menšina, no o nej sa už nedá povedať, že mlčí, skôr opak je pravdou.

J:
To bude vždy tak.

F:
Nemusí. A je to i nebezpečné.

J:
Nebezpečné? Nepreháňaš?

F:
História nás učí, že nepreháňam.
Hitler sa o prvý prevrat snažil už v roku 1926, bezúspešne. No po roku 1929, keď sa prevalila veľká hospodárska kríza, sa mu to už v roku 1933 podarilo. Takže ak sa tu prevalí nejaká väčšia kríza, tá čo tu je/bola teraz, bola iba slabým odvarom skutočnej krízy, ľahko sa môže stať, že tá menšina sa stane väčšinou. A to bude ohromný problém.

J:
Takže treba zabrániť kríze.

F:
To sa ešte nedá.

J:
Prečo?

F:
To je dlhšia téma. No je tu i iné riešenie.

J:
Aké?

F:
Doriešiť tento problém, ešte pred príchodom akejkoľvek krízy.

J:
Dá sa to?

F:
Dá. A ak to budeme robiť dobre, tak už 21.8.2012 môže prísť k medzištátnemu paktu o Slovensko-Maďarskom porozumení.

J:
Tomuto ani sám neveríš. Nevieš aké sú postoje politikov? A ja myslím najmä predsedu terajšej maďarskej vlády.

F:
Viem, ale viem i to, že prečo je tomu tak. Dosiahlo sa Rakúsko-Uhorské vyrovnanie (1867), ako i Nemecko.Francúzske porozumenie (po r. 1946). Prečo by sa nedalo dosiahnuť i Slovensko-Maďarské.

J:
Dobre. Ale prečo je to s tými politikmi tak?

F:
Každý politik robí to, čo sa domnieva, že od neho očakávajú jeho potenciálni voliči. Inak by bol politický samovrah. No a teraz sme pri tej hlasnej menšine a mlčiacej väčšine. Keby sme dopriali hlasu tejto väčšine, tak by jej názor kopírovala i činnosť politikov.

J:
Ako jej však dopriať hlas, keď je mlčiaca?

F:
Ako? To nám vyplynie z toho, že prečo by sa mala táto väčšina prejaviť.

J:
Prečo?

F:
Preto, že jej to bytostne dotýka. Nejaký nemecký spisovateľ raz napísal.
"Najprv prišli pre židov. Neozval som sa, lebo nie som žid. Potom prišli pre komunistov. Neozval som sa, veď nie som komunista. Neskôr prišli pre cigáňov. Neozval som sa lebo nie som cigáň. Nakoniec prišli pre mňa, ale už sa nemal kto ozvať."

J:
Tak ako na to aby sa prejavila?

F:
Ako som už povedal. Každý člen tejto väčšiny sa chce starať o svoju rodinu, o svoju prácu, o svoju zábavu a pod. Pri tom všetkom by sa rád vyjadril i k tomuto. Odrádza ho však fakt, že je iba kvapkou v mori a preto neprehluší tú hlasnú menšinu.

J:
A nie je kvapkou?

F:
Je. Ale ktorá kvapka mora je najdôležitejšia? Jediná kvapka neovplyvní more. Ale keby sa z neho stratili všetky kvapky, nebolo by mora.

J:
Už zas filozofuješ.

F:
Dobre, tak to škrtni.

J:
Uvidím. Ale zopakujem svoju predošlú otázku. Ako na to aby sa prejavila?

F:
Musíme vytvoriť možnosť, aby členovia tejto väčšiny, mali možnosť prejaviť svoj názor a postoj, ale tak, aby bolo zrejmé o akú ohromnú väčšinu ide. Pritom treba mať na zreteli fakt, že nie sú tomu ochotní a ani nemajú možnosť, venovať veľa času.

J:
Čo navrhuješ?

F:
Treba dať čiernym na biele fakt, že problém jestvuje a že je historicky daný. Že ho nespôsobili ani Maďari a ani Slováci, ale v pád Turkov.

J:
A nie Adam s Evou?

F:
He. To bolo dobré. Ale nie.
Až do vyhnania Turkov, neexistoval žiadny národnostný útlak nikoho.

J:
Nie si jediný čo tvrdí, že 1000 ročný útlak je sprostosť.

F:
No vidíš. Tak kedy to začalo? Lebo Maďarizáciu nik nespochybňuje. Jednotný názor nemáme iba v tom, či sa jednalo o maďarizáciu násilnú, alebo nenásilnú.

J:
A bola násilná?

F:
To je jedno. Problém je v tom, že bola a čo ju spustilo. A spustil ju práve v pád Turkov, vlastne ich vyhnanie a nie Adam a Eva.
Až do vyhnania Turkov, Slováci, Maďari a ostatné národy v Uhorsku spolu kooperovali. Uhorsko bolo stavovským štátom a nebolo založené na národnostnom, ale na kresťanskom princípe. Nevzniklo porobením si nejakého národa vojenskou porážkou, ale prihlásením sa národov k tejto viere.

J:
Čo tým myslíš?

F:
Štefan I. prial kresťanskú vieru a dal sa v roku 1000 (1001) korunovať za Uhorského kráľa. No v tom čase bol už Nitrianskym kniežaťom. Takže Uhorsko vzniklo na dobrovoľnom zväzku.
Moháčom došlo k jeho rozpadu a jeho územie po Dunaj sa stalo súčasťou Osmanskej ríše a ďalej Uhorsko tvorila iba jeho horná časť, terajšie Slovensko a Podkarpadská Rus. Toto tzv. Kráľovské Uhorsko sa stalo súčasťou Rakúskej monarchie.
Tento fakt sa stal spúšťačom Slovensko-Maďarského problému.

J:
Tak to mi vysvetli. Alebo počkaj. Toto si uložím a kecáme ďalej.

Pokecáme ? II

J:
Dobrý. Budeme pokračovať?

F:
Dobrý. Veľmi rád. Som prekvapený.

J:
K ministrovi zdravotníctva sa ešte vrátime. Ale s čím by ste vyhľadali ministra práce, sociálnych vecí a rodiny?

F:
Aj tu je toho viac, ale začnem riešením Rómskeho problému, vlastne nie iba Rómskeho ale všetkých sociálne odkázaných. Najlepšie sa to ale vysvetľuje na Rómoch, lebo tu sú sociálne odkázaní koncentrovaní do skupín, takže sa dá rozprávať o sociálne odkázaných skupinách.

J:
Ale nechcete mi povedať, že sa na začlenenie Rómskych komunít robí málo? Však na tom robí vláda, ale i mimovládne organizácie.

F:
Čo je to málo a čo je to dosť?
Robí sa. A niektoré projekty sú ozaj hodnotné a aj účinné. No pri začleňovaní treba vždy pracovať so začleňovaným, ale aj s tými, ku ktorým sa začleňuje.
Pokiaľ sa s Rómmi už pracuje, majorita má pramálo informácii a často i skreslených.

J:
Ako to myslíte? Ako treba pracovať s majoritou, pri začleňovaní Rómov?

F:
Hneď. Najprv by som ešte poukázal na jeden nedostatok, ktorý robíme pri práci s Rómami.

J:
Sem s ním.

F:
Ako si sa bojíme pojmu výchova. Tento pojem sme ochotný použiť ešte v spojení "predškolská výchova", no ďalej sa už vždy rozpráva iba o vzdelávaní. Včera som Vás už asi presvedčil, že výchova nejde automaticky ruka v ruke so vzdelaním. Nehovoriac už o tom, že i vzdelanie sa bez výchovy nadobúda ťažšie, ak je vôbec možné ho nadobudnúť.

J:
Vy chcete vychovávať i dospelých Rómov?

F:
A prečo nie? A nie iba Rómov.

J:
Je to možné? Nie je neskoro? Však aj naše príslovie hovorí: "Otĺkaj ma mamko, pokiaľ ..."

F:
Všetci sme vychovávaní až do smrti. Výchova a ani vzdelávanie, sa ukončením štúdia nekončí, iba mení svoju formu z bezbolestnej na bolestnú. Čo nenadobudneme v škole, k tomu nás život, ak chceme žiť, dofacká.

J:
Koľkí žijú bez zdokonaľovania sa.

F:
Koľkí? Ja neviem o nikom. Viete? Treba rozlišovať medzi existenciou a životom?

J:
A to je čo za sprostosť?

F:
Podľa mňa je existencia možnosť, šance. Životom ju môžme nazvať až keď tieto možnosti budeme využívať a šance premieňať.

J:
Nooo. Ale to je ťažké.

F:
Ani nie. Len sa na povinnosti nemáme pozerať ako na nutnosť, ale ako na možnosť.

J:
No to je už "hlboká" filozofia. Poďme späť k tej práci s majoritou.

F:
Treba vychádzať z toho, že už je možno i alergická na pomoc Rómom. Toľko sa im pomáha a im to nie len nepomáha, ale ani si to nevážia.

J:
A nie?

F:
Áno, aj nie. Najprv si uvedomme, že i v Rómskych komunitách je (odhadujem) iba tak 15-20% problémových ľudí. Ostatní nie sú problémoví, ale iba chudobní. Nečudujem sa však, že majorita(?) ich hádže do jedného vreca. Veď napadnutie ľudí niekoľkými žralokmi, spôsobilo u všetkých(?) ľudí obavu zo všetkých žralokov.

J:
To je iné.

F:
Iste???

J:
Dobre. A koho vina je ich chudoba? Nie ich? Však majú také isté možnosti, ako ostatní.

F:
Nemajú. A teraz nemám na mysli ich prípadnú diskrimináciu pri prijímaní do zamestnania a pod.

J:
A čo?

F:
Aby človek mohol svoju existenciu premeniť v život, musí chcieť, môcť a vedieť. Toto mám od uja Komenského.

J:
Viem.

F:
Môžu? Môžu, veď sú slobodnými občanmi demokratického štátu. Ale vedia a chcú? Keby chceli, tak by aj vedeli, lebo už vieme, že môžu.

J:
Takže sme opäť pritom, že nechcú.

F:
Áno. Ale môžu chcieť?

J:
Akože môžu? Pravdaže môžu chcieť. Veď sú slobodní a ešte im aj pomáhame.

F:
Nemôžu. A to je to, čo si musí majorita(?) uvedomiť. Chcenie súvisí s výchovou. A ako prebieha výchova?

J:
Ako?

F:
V štádiách. Najprv sa vyvíjame vďaka dotykom. Tu sa vytvára puto, nevyhnutné pre úspech výchovy. Bez puta sa nemôžeme hovoriť o výchove, ale iba o krotení.
Neskôr sa k dotykom pridruží napodobňovanie. Napodobňujme správanie, ktoré vidíme a najviac nás ovplyvňuje správanie tých, ku ktorým nás viaže puto. Potvrdzuje to i ľudová múdrosť. Aká matka, taká Katka. Alebo. Jablko nepadá ďaleko od stromu. Preto by sa s dotykmi, ani v tomto štádiu, nemalo prestať. Až neskôr, v cca 6-8 rokov sa do výchovného procesu pridruží abstraktné myslenie. To však už veľa nezmôže, ak sme zanedbali prvé dve štádia.

J:
A?

F:
Čo, A? Kto z nás by bol iní, ako Rómovia, keby sme mali možnosť napodobňovať iba tých, ktorých majú možnosť napodobňovať oni. Nehovoriac už o tých dotykoch.

J:
Takže sa s tým nedá nič robiť.

F:
Dá. Len si s nimi treba najprv vytvoriť puto, aby sme sa stali pre nich predlohou na napodobňovanie. Tým v nich vzbudíme chcenie, ktoré sa pridá k ich môženiu a to u väčšiny z nich prispeje k ich vedeniu.

J:
Dá sa to dosiahnuť?

F:
Dá. Ale dnes by som sa do toho už nepúšťal.

J:
Zajtra?

F:
Mne to vyhovuje.

J:
Dobre asi sa budeme dlhšie stretávať. Nepotykáme si?

F:
Mňa by to poctilo.

J:
Ja som Janka.

F:
Fero.

J:
Teší ma. Ahoj.

F:
Potešenie na mojej strane. Ahoj.

Pokecáme ? I

J: Dobrý.

F: Dobrý.

J: Poslali ma z redakcie, aby som s Vami urobila rozhovor, lebo vraj ste objavili niečo prevratné.

F: To si z Vás niekto pekne vystrelil.

J:
Neobjavil? Tak prečo sa chcete stretnúť s vrchnosťou? Ja sa im potom ani nečudujem, že nemajú na Vás čas.

F:
Tak to sme už minimálne dvaja, čo sa nečudujú. Ono je to jednoducho tak a nie iba na Slovensku, že zaujímavé sú iba nové, prevratné objavy. Ľudia, tým i vrchnosť, ale i vy novinári, tu vytvárate klímu, ako by muselo prísť k nejakému prevratnému objavu, bez ktorého nebude dobre.

J:
To tvrdíte vy.

F:
A Vás nezaujíma prečo to tvrdím?

J:
Nevymenili sme sa? Nemám sa tu pýtať ja?

F:
Mali a bolo by vhodné, ale často je namiesto tvrdení, lepšie použiť otázky. Je prirodzené, že ľudia nemajú radi tvrdenia a mentorovanie. Preto ak budeme v rozhovore pokračovať (máte to v rukách), budem často odpovedať otázkami.

J:
Dobre. Tak to skúsme. Predpokladám, že to, čo ste napísali na blogu o nemožnosti stretnúť sa s našimi politikmi, je vaša osobná skúsenosť. Tak s kým sa vlastne chcete stretnúť?

F:
Predpokladáte správne, Ale nejedná sa tu iba o politikov. Preto som v blogu písal o vrchnosti a nie o vláde.

J:
A o koho ešte?

F:
O odborníkov v jednotlivých oblastiach, o majiteľoch médii a o osobnosti z jednotlivých oblastí.

J:
Takže o všetky celebrity?

F:
Nie. O celebrity nie. Ja rozlišujem medzi osobnosťou a celebritou.

J:
V čom?

F:
V množstve času potrebnom na ich vznik.

J:
Nerozumiem.

F:
Je to trochu pritiahnuté za vlasy, ale pre vysvetlenie hádam postačujúce.
Kým osobnosť vzniká dlhodobo, celebrita sa dá vyrobiť z večera na ráno. Krásne to opísal M. Twain v Miliónovej bankovke.

J:
Hm. Dobre. Tak s kým sa to, na príklad, z vlády chcete stretnúť?

F:
S pani premierkou, s podpredsedom vlády, pre národnostné menšiny, s ministrom zdravotníctva, školstva, sociálnych vecí a rodiny.

J:
Noooo. Tak to je ozaj dosť. To ste vo všetkých týchto problematikách odborníkom?

F:
Odborníkom? Ja nie som odborníkom vôbec.

J:
Tak prečo by mali mať záujem o to, čo im chcete povedať? Nemali by skôr počúvať odborníkov?

F:
To sa nedá počúvať širšie spektrum? Viete? Ja si odborníkov ohromne vážim. Bez nich by neboli nové poznatky, objavy a pod. Treba ich podporovať, aby sme tých poznatkov mali čo najviac. Ale ...

J:
Aké ale?

F:
Každý, aj ten najprevratnejší poznatok je nám na ...., keď z neho "nevyžmýkame" čo najviac. Keď nevyužijeme jeho potenciál. Mnohé poznatky vedy zasahujú do rôznych oblasti a pre ich využitie v iných oblastiach v akých boli objavené, je odbornosť už na škodu.

J:
Že by som začala chápať? Tak konkrétne. Čo by ste povedali ministrovi napr. Školstva?

F:
Že školstvu, hlavne základnému a strednému, treba prinavrátiť i výchovnosť. Deklarujeme, že sa jedná o výchovno-vzdelávací proces, ale riešime iba vzdelávanie. Zabúda sa na to, že profesia učiteľ neexistuje.

J:
Nie?

F:
Nie. Existuje iba profesia pedagóg a ten má učiť.

J:
Hráme sa so slovíčkami?

F:
Nie. Povinnosťou učiteľa je učiť. Povinnosťou pedagóga je i motivovať. Bez motivácie neexistuje vzdelávanie.

J:
Dá sa motivovať niekoho kto nechce?

F:
Len toho sa dá motivovať. Kto chce, ten už motivovaný je.

J:
Čo urobí z učiteľa pedagóga?

F:
Jednou vetou sa to nedá, ale pre začiatok, úplne stačí, ak sa bude dôsledne dodržiavať klasifikačný poriadok.

J:
Školský poriadok?

F:
Aj. Ale aj klasifikačný. Školský poriadok určuje povinnosti žiakom, no klasifikačný určuje povinnosti pedagógom.
Klasifikačný poriadok určuje povinnosť pedagóga, vyzdvihnúť klady výkonu žiaka i v tedy, keď jeho výkon musí hodnotiť nedostatočnou.
Pedagóg vždy nájde dôvod k pochvale žiaka. Učiteľ nie. No a dobrý pedagóg tento dôvod k pochvale dokáže i vyrobiť.

J:
Niekde cítim, že je tá pochvala podstatná.

F:
Ohromne podstatná. Videli by ste, ako by sa z našich škôl vytratili "drzé" a "arogantné" deti, a ako by sa zvýšil ich hlad po ďalšom uznaní a tým i hlad po vzdelaní.

J:
No. A ministrovi zdravotníctva?

F:
Tu je toho viac. No hlavne, že sa dá dosiahnuť rýchli pokles výskytu všetkých civilizačných chorôb, no hlavne srdcovo cievnych a onkologických. Niektorých až na číslo blízke nule.

J:
Teraz preháňate.

F:
Uvediem príklad. Posúďte sami či preháňam.
Ak sa v medicíne využijú i niektoré poznatky z kriminalistiky a zoológie, tak sa dá skoro na nulu znížiť výskyt rakoviny hrubého čreva a konečníka.

J:
Ktoré poznatky máte na mysli?

F:
Zo zoológie hlavne ten, že psie exkremnty, keď zo psíka vypadnú nie sú toxické. Toxickými sa stávajú až po čase, na vzduchu, ich oxidáciou.
A z kriminalistiky zas ten, že naše zdraviu prospešné baktérie sú pre každého človeka jedinečné. Kriminalisti dokážu identifikovať, ktoré baktérie sú od ktorého človeka.

J:
A to je také významné?

F:
Ohromne významné. Dokazuje to, že naše baktérie sa nám prispôsobujú a tým je pre ne, náš organizmus domácim prostredím. Tým získavajú výhodu pred patogénnymi baktériami, ktoré nás napádajú.

J:
A tie exkrementy?

F:
Keď sa exkrementy stávajú toxickými až na vzduchu, môže sa stať, že sa okysličujú už v našom hrubom čreve a tým sú schopné priviesť patogénne zmeny. Dá sa to eliminovať cieleným budovaním črevnej mikroflóry, ktorá produkuje metán a ten vytvára akúsi ochrannú atmosféru. Kde je metán, tam nieje kyslík. Takže nemôže prísť k oxidácii.

J:
Ej ha. Nie je to silná káva?

F:
A je?

J:
Asi sa budeme musieť rozísť. Zatvárajú kaviareň.

F:
Asi. Neviem, či budete mať v záujme pokračovať v rozhovore, preto ešte jednu vetu.
Mám jeden dva námety na výskum, ktorý sa dá vykonať, dá sa povedať, na kolene. Zvládla by ho hociktorá naša vysoká škola a jeho výsledky by "smrdeli" nobelovkou.

J:
Fí ha. A záujem pokračovať v rozhovore mať budem. Dovi.

F:
Dovi. Uvidíme.

O čom budú voľby v Štúrove?

V obciach a mestách, ktoré zatiaľ (20 rokov) zažili iba jediného primátora, ako aj Štúrovo, budú toho ročné voľby o zmene, alebo zotrvanie jestvujúceho stavu. Preto sa domnievam, že každý, kto zvažuje možnosť ísť, alebo neísť voliť by si mal najprv odpovedať na otázku, či je zmena potrebná alebo nie.

V niektorých obciach je zotrvanie jestvujúceho stavu opodstatnené, no domnievam sa, že Štúrovo takýmto mestom nie je a to ak pre nič iné, tak aspoň preto, že volebná kampaň súčasného primátora neobsahuje odpočet činnosti za posledné, ale i predposledné volebné obdobie. Pritom pri kvalitnej práci vo funkcii, by mu práve takýto odpočet postačoval na opätovné zvolenie.

Súčasný primátor sa o takýto odpočet ani nepokúsil, lebo jeho posledných osem rokov vo funkcii primátora bolo o nečinnosti a ignorovaní občanov (viď projekt Aquaria). Volič by si mal uvedomiť, že činnosť, je život, nečinnosť je smrť. Absolútna nečinnosť mesta je nemožná a preto nehrozí zánik mesta, ale aj stagnácia (nerozvoj) mesta má na kvalitu života jeho občanov fatálne dôsledky.

Tí voliči čo nechcú zmenu, alebo si neuvedomujú jej nutnosť, v tom majú jasno. Budú voliť súčasného primátora a hotovo. Čo však tí voliči, čo volajú po zmene? Čo tí, ktorí si nutnosť zmeny uvedomujú?

Matematicky je možné, že primátorom bude ten, čo získa 20% + jeden hlas voličov, ktorí sa volieb zúčastnia. Ak sa volieb zúčastní napr. 50% oprávnených voličov, tak primátorom sa môže stať človek, ktorého zvolí 10% + jeden občan nášho mesta. Neexistuje druhé kolo (ako pri prezidentských), do ktorého postúpia dvaja najúspešnejší kandidáti. Tu víťaz berie všetko.

Ak by druhé kolo existovalo, tak by občania túžiaci po zmene a občania, ktorí zmenu nechcú, mali rovnaké šance. Takto nie. S týmto faktom kalkuluje i súčasný primátor, ktorý (domnievam sa) “natrčil“ kandidatúru p. Folka.

K tejto domnienke ma vedie fakt, že súčasný primátor počas tohoročného jarmoku vošiel do konfliktu s kandidátom Vinczem, no s p. Folkom nie. A pritom na letákoch p. Folka bola výzva na stretnutia s občanmi v zasadačke Enerbytu (mestský podnik) každú novembrovú stredu. Rozhodnite, či je moja domnienka opodstatnená? Ak áno, tak svedčí o tom, že súčasný primátor si je vedomí svojej nečinnosti a preto sa musel uchýliť i k tomuto kalkulu. I tento kalkul pokladám za legitímnu súčasť predvolebného boja, no svedčí o jeho prístupe k občanovi. Dôležitejšie však je, že voľbou p. Folka občan nevolí zmenu.

Pre zmenu sa rozhodne iba podporou ďalších troch kandidátov. Aký je však výber v tomto spektre?

P. Vincze má ambiciózne sľuby. No nikde som sa nedočítal ako ich chce naplniť. Program, ktorý obsahuje iba Čochcem, bez AKO to urobím, nepokladám za volebný program, ale za volebné sľuby. 300 bytov za tri roky? Štúrovo nemá na takúto výstavbu ani pozemky, nieto ešte financie. 1000 pracovných miest? Päť hviezdičkovým hotelom? V Štúrove pre koho? Investormi? Dobre. Jeho program/sľuby však neobsahujú jediný relevantný bod, ako ich dotiahnuť. Mestské dane (iné dane ovplyvniť primátor nedokáže) sú pre potencionálnych investorov bezpredmetné.

P. Csekes? I keď sa jedná skôr o introverta (sám sa čudoval, že dokázal hodinu rozprávať na verejnosti), čo nie je výhodou na funkciu primátora, za jeho podporu hovorí jasná previazanosť na vládnu stranu. Jeho zvolením sa však problematika Štúrova dostane zas do centralizmu (Bratislava) čo môže blahodárne ovplyvniť väčšie investície, no o bežný chod mesta, ktorý v prevažnej miere ovplyvňuje kvalitu života občanov sa centrálne starať nedá (viď centralizáciu socializmu). Jeho introvertnosť však bráni vo vyváženosti výhod lokálneho riadenia a previazanosť na centrum.

Posledným z trojice, zaručujúcej zmenu je p. Párkanský. On je zas vyslovený extrovert a ako jediný má skutočný program, ktorý je programom. Jeho návrhy a riešenia nie sú megalomanské a riešenie nevidí v jednom dvoch prevratných riešeniach, ale ako mozaiku malých riešení založených na naslúchaní občanom a častým klopaním v Bratislave.

Takže ak chcete zmenu, treba isť voliť. Pozitívnu zmenu môžu priniesť iba Csekes, alebo Párkanský, tak vážte svoj hlas. Všetci kandidáti majú svojich skalných, no voľby rozhodneme my – mlčiaca väčšina. Ale teraz, v sobotu. Druhé kolo nebude. Reparát môžeme urobiť až za štyri roky.

Prenosené deti

V psychológii existuje pojem "prenosené deti"? Znamená to, že dieťa sa nevie odpútať od rodiča a potrebuje stále niekoho, aby ho viedol. Je mu jedno, že ho vedie zle, vlastne to ani nevie posúdiť, lebo nevie byť samostatný, nevie ísť vlastnou cestou a zistiť, že sa dá i inak, lepšie.

Toto ma napadlo, keď som sledoval stránky a činnosť kandidátov na post primátora Štúrova. Je zarážajúce, ako málo ľudí si uvedomuje, že súčasný primátor je primátorom už 20 rokov. Že je to polovica času, ktorý na Slovensku bačovali komunisti. Nie je to krátky čas.

Ako málo ľudí si uvedomuje, že všetko plynie. Ako málo ľudí si uvedomuje, že súčasný primátor už nie je tým primátorom, ktorý sa v roku 1990 ujal žezla.
Jeho elán a entuziazmus vypršal. Nechcem ho za to kritizovať, veď za 20 rokov je to normálne.

Že výhodou súčasného primátora sú skúsenosti?
Skúsenosti samé o sebe nie sú ani prínosom, ani negatívom. Zo skúseností je iný profit, ak ich majster použije na zvýšenie svojho fortieľu a iný, keď vďaka nim upadne do rutiny.

Náš primátor už upadol do rutiny, bez akéhokoľvek entuziazmu. No nie o primátorovi som chcel. Tomu treba poďakovať, pustiť mu ruku a nechať ho odísť.
O nás občanoch Štúrova, o “prenosených deťoch” som chcel.

Charakteristikou tejto “diagnózy” nie je láska, ale strach. Strach je veľmi, veľmi zlý radca. Ale čoho sa bojíme? Zmeny? Ale to ako by sme sa báli života. Oveľa múdrejší človek ako ja (Herakleitos) a už veľmi dávno (cca 500 rokov p.n.l.) povedal: “Panta rei”, všetko plynie. Zmena je život. A pre Štúrovo je to mnohonásobne platná pravda.

Bojíme sa, alebo 27.11. privodíme zmenu?